Podujatie pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania zorganizovali mesto BREZNO v spolupráci s Horehronským múzeom v Brezne – kultúrnou inštitúciou Banskobystrického samosprávneho kraja, Klubom vojenskej histórie ČSĽA Anthropoid Mýto pod Ďumbierom, Dobrovoľným hasičským zborom mesta Brezna, Zväzom vojakov SR – Klubom generála Goliana Brezno a Breznianskych rytierov delostrelectva plk. in m. Samuela Sekurisa, Občianskym združením Hasičsko-vojenský spolok kasárne Brezno, Klubom vojenskej histórie Krasnogvardejci Košice, Klubom vojenskej histórie Ostrô Ružomberok, Klubom vojenskej histórie Polom Žilina a za finančnej podpory obcí a podnikateľov Horehronia.
Akcia pod názvom „Čo keby“ sa uskutočnila v dňoch 19. 9. 2024 (štvrtok) a 20. 9. 2024 (piatok). Toto podujatie bolo pripravované pod pracovným názvom „SNP naživo“.
Zážitkové podujatie bolo realizované v autentických priestoroch bývalých kasární v Brezne, ako jedného z kľúčových centier povstania. Snahou bolo formou sprostredkovaného osobného zážitku pripomenúť tento kľúčový moment v histórii mesta a jeho miesta v povstaleckej histórii a tiež podčiarknuť význam povstania pre bývalú ČSR a Slovensko.
Cieľovou skupinou boli žiaci 8. a 9. ročníkov breznianskych základných škôl, vybraných ročníkov Gymnázia Jána Chalupku, Obchodnej akadémie, Hotelovej akadémie, Súkromnej strednej odbornej školy pedagogickej EBG, Strednej odbornej školy techniky a služieb, ďalej Základnej školy a Strednej odbornej školy z Tisovca.
Základným motívom bolo navodenie atmosféry mobilizácie v breznianskych kasárňach, čomu bol tematicky prispôsobený obsah jednotlivých pracovísk aj komunikácia s účastníkmi/triedami. Pre žiakov a študentov v dopoludňajších hodinách bolo pripravených šesť pracovísk, ktoré absolvovali podľa časového harmonogramu.
Pri bráne do kasární mala uvítacie slovo pracovníčka Horehronského múzea Mgr. Martina Ťažká. Skupinu následne odovzdala sprevádzajúcim slovenským vojakom z radov príslušníkov Klubov vojenskej histórie, ktorí zabezpečovali ich „skrátený výcvik“ a pohyb na pracoviskách a medzi nimi.
Prvým pracoviskom bola evidencia „mobilizovaných“. Na tomto pracovisku dostali preukaz vojaka slovenskej armády a stužku z trikolóry. Po ich zaevidovaní nasadli na vozidlo Praga RN, ktoré ich previezlo na druhé pracovisko vystrojovacieho strediska. Tam si mohli vyskúšať obliecť si uniformu a osobnú výstroj vojaka slovenskej armády vz. 40.
Tretím pracoviskom bolo vyzbrojovanie, kde si mohli vyskúšať manipuláciu s vtedajšou výzbrojou jednotlivca a mužstva ako bola československá 7,92 mm pechotná puška vz. 24, československý 7,92 mm guľomet ZB vz. 26, nemecká puška 7,92 mm Mauser K98k, nemecký guľomet 7,92 MG34, nemecký samopal 9 mm MP41, sovietska puška 7,62 mm Mosin vz. 1891/30, sovietsky samopal 7,62 mm PPS vz. 43 (Sudajev), sovietsky guľomet 7,62 mm SG vz. 43 (Gorjunov) a 7,62 mm DP vz. 28 (Dekťarev). Hneď vedľa bolo pripravené hádzanie ručných granátov (gumených) na cieľ z plechovej tabule. Tam rýchle zistili aké majú slabosti v hádzaní hlavne v smere a vzdialenosti. Štvrtým pracoviskom bola politická príprava a vysvetlenie politickej situácie. Bolo to v stane a vo videoprojekcii sa premietali dobové dokumenty a výpovede priamych účastníkov a pamätníkov SNP.
Piatym pracoviskom bol dobový tábor, pozorovacie veliteľské stanovisko. Dobový tábor bol vybavený postaveným stanom z dvoch cielt z osobnej výbavy vojaka a deky, ktoré umožňovalo provizórne spanie dvoch vojakov. Pripravená bola poľná kuchyňa a z časových dôvodov dostali účastníci ochutnať len sucháre. Pozorovacie pracovisko bolo vybavené maďarským periskopickým ďalekohľadom so statívom M35 a československým poľným telefónnym prístrojom vz. 35. K dispozícii bolo aj pracovisko poľnej ošetrovne, kde sa oboznámili s činnosťou vojenského zdravotníka. Na tomto pracovisku si mohli vyskúšať prenášanie ranených na poľných zdravotníckych skladacích nosidlách.
Z vojenskej obrnenej techniky bola pristavená replika ľahkého tanku ČKD LT-38. Je to jediná pojazdná replika na Slovensku. Niektorým skupinám sa podarilo postupovať za tankom smerom na bojisko niekoľko metrov.
Z delostreleckej techniky si návštevníci mohli obzrieť sovietsky 57 mm protitankový kanón vz. 42 ZiS-2, ktorý až do zániku breznianskych kasární stál pred stanoviskom dozorného útvaru. Ďalším kusom bol nemecký 37 mm protitankový kanón Pak 36.
V popoludňajších hodinách ostala brána kasární otvorená pre verejnosť, ktorú využili rodičia, starí rodičia s deťmi aby si mohli obzrieť vystavenú výzbroj, výstroj a techniku. Po 17:00 hod. sa brána uzavrela a začali sa prípravy na nasledujúci deň.
