Jarné obdobie je symbolom príchodu nového života. Všetko sa prebúdza k novým začiatkom, no my sa už tradične stretávame na pietnom a historicky dôležitom mieste, kde si pripomíname posledné boje a oslobodenie mesta v roku 1945. Tohto roku pripadlo spomienkové podujatie zorganizované pri príležitosti 80. výročie oslobodenia Starej Turej na utorok 8. apríla.
Nemci opustili Starú Turú 7. apríla 1945, pričom cestou vyhodili železničný viadukt pri Papradi. O deň neskôr, 8. apríla, do obce bez boja vstúpili ruské prieskumné jednotky a krátko nato aj rumunskí vojaci, ktorí ju obsadili. Padlí rumunskí vojaci z tohto posledného boja sú pochovaní práve na rímskokatolíckom cintoríne, kde sa každoročne schádzame, aby sme im vzdali úctu. Ich pamiatku si uctievame aj po 80 rokoch, pretože nesmieme zabudnúť, čo znamenala druhá svetová vojna a koľko životov si vyžiadala.
Tohtoročnú spomienku otvorila Katarína Medňanská, ktorá s hlbokým citom predniesla báseň o obeti, mieri a nádeji. Jej vystúpenie nieslo silné emócie a celá pietna chvíľa sa začala v dôstojnej atmosfére.
Na spomienke privítali veľvyslanca Rumunskej republiky na Slovensku Jeho Excelenciu Domnula Călina Fabiana, primátora mesta Stará Turá Leopolda Barszcza, zástupcu primátora Jakuba Adamkoviča, prednostku mestského úradu Jaroslavu Antalovú, delegáciu členov SZPB a Klubu Zväzu vojakov SR z Nového Mesta nad Váhom vedenú pplk. v. v. RSDr Kamilom Krištofíkom, členov Klubu vojenskej histórie z Nitry, klubu dôchodcov, žiakov základnej školy a všetkých občanov, ktorí sa prišli pokloniť pamiatke padlých.
Príhovory zazneli s veľkou úctou a hĺbkou. Vystúpenie pplk. v. v. RSDr. Kamila Krištofíka opäť pripomenulo hodnotu slobody a potrebu mieru. Slová primátora i veľvyslanca boli plné vďaky a nádeje – ako symbol spojenia národov a spomienky na spoločný boj proti zlu.
Na záver oficiálnej časti na cintoríne zaznela krásna a emotívna pieseň Love of My Life, ktorú zaspievala Sárka Benianová. Na gitare ju sprevádzal riaditeľ Základnej umeleckej školy Michal Stískal. Ich spoločné vystúpenie dôstojne a citlivo uzavrelo pietnu časť podujatia a zostalo rezonovať v srdciach prítomných. Po skončení pietnej spomienky sme sa presunuli do priestorov základnej školy, kde boli položené vence k pamätnej tabuli.
Text a foto: M. Kadlečík
