Návšteva pamätníka na DUKLE a hradu v Kežmarku.
Na základe Plánu činnosti na rok 2025 uskutočnil Klub ZV SR Martin-Podháj v dňoch 5. a 6.9.2025 pre svojich členov zájazd do Kežmarku spojený s prehliadkou Kežmarského hradu, a na Duklianske bojisko – Pamätník 1. čs. armádneho zboru.
Kežmarský hrad je jediným úplne zachovaným hradom na Spiši. sú v ňom sprístupnené historické expozície, dokumentujúce vývoj Kežmarku a okolia. Samostatné expozičné celky predstavujú praveké a stredoveké osídlenie Kežmarku, vývoj mesta v 13. až 19. storočí, Kežmarský strelecký spolok, Spolok spišských lekárov a lekárnikov, MUDr. Vojtecha Alexandra – zakladateľa röntgenológie v Uhorsku. Prehliadka areálu hradu je spojená s návštevou hradnej kaplnky a vyhliadkovej veže. Po absolvovaní prehliadky sme sa presunuli na výdatný obed na Spišský salaš a následne do Svidníka. V pláne bola aj návšteva Spišského hradu, ale ten je bohužiaľ, z dôvodu rekonštrukčných prác, uzatvorený.
Po príjazde do Svidníka sme sa ubytovali a vyrazili si pozrieť mesto. Musím konštatovať, že tak čisté a upravené mesto som už dlho nevidel. Bol som prekvapený aká úcta je tu vzdávaná armádnemu generálovi Ludvíkovi Svobodovi. Pomenovaním ulice, pamätníky, sochy. Rovnako tomu bolo aj na Duklianskom bojisku.
Druhý deň, teda 6.9.2025, sme navštívili Vojenské historické múzeum vo Svidníku, múzeum dýchajúce históriou s parkom bojovej techniky, ktoré je lákadlom nielen pre nadšencov vojenskej histórie. Nazreli sme tu do vojenských dejín Slovenska od roku 1914 do 1945 a uctili sme si hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. Návšteva unikátneho múzea na severovýchode Slovenska, ktoré svojim tvarom pripomína protitankovú mínu, ostala pre nás nezabudnuteľným zážitkom vďaka aj erudovanému výkladu lektorky.
V tesnej blízkosti areálu múzea sa nachádza Pamätník sovietskej armády. Pylón pamätníka je vysoký 37 metrov. Pred pamätníkom je umiestnená bronzová socha sovietskeho vojaka. V komplexe pamätníka je vojnový cintorín, ktorý tvoria štyri masové hroby. V hroboch je pochovaných vyše 9 000 sovietskych vojakov, ktorí zahynuli na území východného Slovenska v rokoch 1944 – 1945. V roku 1961 bol pamätník vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Tu sme sa poklonili hrdinom, ktorí padli za našu slobodu a k pamätníku sme položili veniec a zapálili sviečky.
Čas rýchlo plynul a tak sme vyrazili na vyhliadkové vežu na Dukle. Vyhliadková veža nie je prvou na tomto mieste. Už v roku 1944 tu bola postavená pozorovateľňa 1. Československého armádneho zboru generála Ludvíka Svobodu. V roku 1959 ju nahradila 25 m vysoká drevená veža, ktorá slúžila až do roku 1968. O tri roky neskôr sa zrekonštruovala a nadobudla tvar monolitu s dvomi vyhliadkovými plošinami. Veža je 50 m vysoká a ponúka nádherný výhľad na slovenskú a poľskú časť územia, na ktorom sa v roku 1944 odohrali boje s nemeckými fašistami.
Vo vnútri sú umiestnené expozície Vojenského historického múzea vo Svidníku. Nájdete tu detailné mapy, vojenskú techniku či spovede priamych účastníkov bojov.
Po ukončení prehliadky sme sa odobrali k Pamätník 1. čs. armádneho zboru, ktorý je iba 750 m od vyhliadkovej veže. Jeho vybudovaním v priestore bojov vláda Československej republiky vzdala padlým vojakom 1.čs. armádneho zboru. Pri pamätníku leží vojenské pohrebisko – cintorín, na ktorom je pochovaných 565 príslušníkov zboru. Na kolonáde vedúcej k pamätníku sú umiestnené bronzové tabule s vygravírovanými menami 1265 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorí padli v Karpatsko-duklianskej operácii. Nie všetci sú pochovaní na Dukle; väčšina hrobov sa nachádza na poľskej strane hraníc, predovšetkým v meste Dukla a v osade Nowosielce. Na znak úcty k tým, čo obetovali to najcennejšie , život za našu slobodu, sme na znak vďaky položil veniec.
Pri štátnej ceste, neďaleko pamätníka, je žulový pamätník Rozpuknuté srdce. Postavený je na mieste tragickej smrti generála Jaroslava Vedrala-Sázavského, veliteľa 1. čs. samostatnej brigády v ZSSR, ktorý tu zahynul 6. októbra 1944. Generálovo auto nabehlo na nástražnú mínu. Spolu s generálom zahynul aj jeho vodič a osobná stráž. Aj tým sme sa boli pokloniť.
Čakala nás posledná zastávka a to Údolie smrti. V tomto priestore sa v čase druhej svetovej vojny, v období od 21. do 27. októbra 1944 odohrali ťažké boje, ktoré boli súčasťou karpatsko-duklianskej operácie. Obe strany utrpeli veľké straty a nepretržitými, dlho trvajúcimi bojmi, v sychravom jesennom počasí sa takmer úplne vyčerpali. V údolí riečky Kapišovka, počas týchto bojov, na obidvoch stranách padlo až 11 000 vojakov z nich bolo asi 5 000 vojakov vtedajšej Červenej armády. Vojaci toto údolie začali volať Údolím smrti. Medzi Nižnou Pisanou a Kapišovou, zničené tanky T-34 sovietskej 12. tankovej brigády, zostali ponechané na miestach, kde ich zasiahli nepriateľské protitankové zbrane, aby sa pre budúce generácie stali pamätníkmi a mementom ťažkých bojov.
Tu bol náš výlet ukončený a ostával iba presun domov. Všetci sme odchádzali nadšení a plní nádherných spomienok a zážitkov.
