Utorkové dopoludnie 28. októbra 2025 bolo trochu chladivé, ale slnečné lúče mu dodali slávnostnejší ráz a ten dokonale podfarbil sviatočnú atmosféru spomienkového stretnutia v Hurbanových sadoch v Novom Meste nad Váhom. Počas slávnosti sme si uctili pamiatku vojakov padlých vo svetovej vojne 1914 – 1918 a pripomenuli si dôležitý míľnik v histórii Čechov a Slovákov – vznik prvej Česko-slovenskej republiky v roku 1918.
Podujatie sa uskutočnilo za účasti podpredsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja a prednostu Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom Jozefa Trstenského, riaditeľky miestneho Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, primátora a vedenia mesta, predstaviteľov štátnej správy a samosprávy, Ozbrojených síl SR, primátorov a starostov z blízkych miest a obcí, ale tiež z Moravy – na čele so starostom Uherského Brodu Ferdinandom Kubáníkom, ako aj za prítomnosti zástupcov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Jednoty dôchodcov Slovenska a miestnej mládeže.
Po položení vencov a kytíc k Pomníku padlým v 1. svetovej vojne vystúpil s prejavom primátor Nového Mesta nad Váhom František Mašlonka. Privítal vzácnych hostí a všetkých prítomných a v krátkom historickom exkurze pripomenul, že keď po atentáte na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d’Este vypukol vojnový konflikt, nikto ešte netušil, že potrvá viac ako štyri roky, pripraví o život milióny ľudí, zdecimuje hospodárstvo a prekreslí mapu Európy. Nezastaviteľný technický pokrok na konci 19. a začiatku 20. storočia človek využil tým najhorším spôsobom, na zabíjanie a ničenie. Pozabudlo sa na to, že aj ten najposlednejší pešiak má rodinu, je niečí syn, manžel alebo otec a že na druhej strane frontu stojí vojak, ktorý má tiež svoje zázemie a domov… Za iných okolností možno priateľskí ľudia odrazu stáli proti sebe s myšlienkou buď ja, alebo on. František Mašlonka ďalej zdôraznil, že vojnové udalosti si musíme neustále pripomínať a snažiť sa poučiť z histórie, aby naša budúcnosť mala zmysel. Svoj prejav zavŕšil konštatovaním, že ukončenie prvej svetovej vojny neprinieslo len koniec vraždenia, hladomoru a hospodárskeho úpadku. Na troskách viac ako tristoročnej monarchie vznikol aj prvý spoločný štát Čechov a Slovákov. Prvá Česko-slovenská republika je síce už minulosťou, ale jej odkaz je stále v našich srdciach. „Som rád,“ povedal, „že známe heslo slávnosti bratstva Čechov a Slovákov na blízkej Javorine ‚Tu národy vždy stretávať sa budú…‘ platí nielen na Javorine a nielen v tento deň.“
S príhovorom vystúpil aj Jozef Trstenský, ktorý 28. október označil za jeden z najvýznamnejších dní, ktoré si počas roka môžeme pripomínať. Vyzdvihol veľký význam vzniku ČSR pre slovenský národ a podobne ako František Mašlonka pripomenul, že vojna priniesla nielen hrôzy, ale paradoxne aj technologický pokrok, ktorý však nebol použitý tým správnym smerom. Vyjadril poďakovanie všetkým, ktorí padli za mier, slobodu a našu zvrchovanosť.
Predseda Oblastného výboru SZPB a nášho klubu Zväzu vojakov SR Kamil Krištofík taktiež zdôraznil, že vznik ČSR bol jedným z najvýznamnejších výsledkov 1. svetovej vojny. V ďalšej časti svojho vystúpenia okrem iného pripomenul obete, ktoré si tento konflikt vyžiadal. Podľa odhadov vo Veľkej vojne padlo 10 miliónov vojakov, vyše 20 miliónov ich bolo zranených a zmrzačených, 7,7 milióna bolo nezvestných a civilných obetí, na ktoré sa niekedy zabúda, bolo asi 15 miliónov. Čím je vojna modernejšia, tým viac je aj civilných obetí. V tejto štatistike Kamil Krištofík nezabudol ani Slovensko, kde padlo 69-tisíc vojakov, zranených a zmrzačených ich bolo 61-tisíc. Bojovalo sa hlavne pri Humennom, Snine, Bardejove, Michalovciach, Svidníku a Stropkove. Podľa údajov Ministerstva vnútra SR je na slovenskom území 1587 cintorínov, na ktorých leží 75 206 vojakov z 1. svetovej vojny. Najväčší cintorín je vo Veľkrope (okr. Stropkov), kde v 131 hroboch odpočíva 8162 vojakov, v obci Dobružal (okr. Svidník) leží v 39 hroboch 400 vojakov, v Trenčíne-Kubrej je pochovaných 771 padlých z 9 krajín… a tak by sa dalo pokračovať. A hoci ľudia sú nepoučiteľní, v závere príhovoru Kamil Krištofík vyjadril vieru v to, že aj o ďalších 100 rokov sa tu stretnú v mieri.
Text a foto: Ján Begala
