Dňa 22. októbra 2025 sa predseda klubu  zúčastnil besedy „Október – Mesiac úcty k starším“, so žiakmi 2.C a 4.B triedy, Základnej školy Albína Brunovského Zohor. Beseda sa v obidvoch triedach niesla vo veľmi príjemnej atmosfére. Deti majú radí svoje babky a dedov, čo im oni oplácajú láskou a „rozmaznávaním“.

        V 2.C triede deti zaspievali a starí rodičia porozprávali o svojich školských a študentských časoch a profesionálnom pracovnom živote. Žiaci sa zaujímali o podrobnosti týkajúce sa života a chodu škôl v časoch minulých. Zaujali ich  niektoré pamätné medaily a plakety, ktorými som deklaroval činnosť Zväzu vojakov SR Klub Pezinok. V 4.B triede deti zaspievali niekoľko pesničiek a zahrali si zaujímavé hry so svojimi starými rodičmi.

        Starí rodičia uvítali túto veľmi milú akciu, zaspomínali na svoju mladosť a zdôraznili potešenie, že učiteľky školy sa venujú, momentálne často zaznávanej, problematike prejavenia úcty k starším ľudom a záujmu o ich život v starobe.

         O 16.00 hod. pokračoval deň „Besiedkou“ v kultúrnom dome, ktorá bola venovaná starým rodičom a jej gestorom bola materská škola.

        Človek ostarieva každý deň, každú hodinu. Starneme,  neustále a dotýka sa nás to viac, ako si uvedomujeme. Október je mesiacom, kedy si pripomíname, že starší ľudia si zasluhujú náš obdiv a našu úctu. Žijeme v dobe, ktorá, práve naopak, za najlepšie považuje všetko nové, mladé, nablýskané. Vrásky na tvárach starších nepôsobia ako výraz skúseností, vnímané sú skôr ako ryhy na tvári a na šediny vo vlasoch sa pozeráme ako na zlyhanie starostlivosti o svoj zovňajšok.

        To, čo starne spolu s nami, sú však aj aktuálne technické výdobytky, zručnosti a módne trendy. Čo je nové a žiadané dnes, bude veľmi skoro na smetisku minulosti. Ale skúsenosť získaná časom nestráca na hodnote a múdrosť ňou dosiahnutá je uplatniteľná v každej dobe. Múdrosť neznamená gigabajty informácií, ani rýchlosť odpovede, je netrendová a nadčasová. Nezabudnime, že všetko, čo denne dosahujeme, získavame vďaka tým pred nami. Starší aj veľmi starí si vskutku zaslúžia náš prejav úcty a vedomia, že sú stále potrební, pretože mnohé z ich kvalít sa nedajú jednoducho „vygoogliť“.

        A práve naša pomoc, nás môže posunúť niekam ďalej. Terajší starší ľudia tiež pomáhali starým ľuďom a my sa im snažíme ich ochotu vrátiť. Vždy sú tu pre nás, vypočujú nás a poradia. Starí ľudia sú pre nás vzorom. Dávajú nám svoje múdrosti, aby sme sa poučili z ich chýb. Vyžaruje z nich toľko súcitu, dôvery, lásky, že sa až čudujeme, ako je to možné, že sú ešte stále schopní dať nám toľko rád do života. Sú tu aj pre nás. Preto sa snažme aj my pomáhať, kým je čas!