Pamätný deň – Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie pripadá na nedeľu (6. 10.), kedy si Slovensko pripomína 80. výročie Karpatsko-duklianskej operácie, ktorá je spätá so začiatkom oslobodzovacích bojov na území Slovenska. Zámerom operácie bolo rozbitie protistojacich síl nemeckej skupiny armád „Severná Ukrajina“ (od 23. septembra 1944 skupiny armád „A“) v predhorí Karpát a rýchly prechod karpatskými hrebeňmi na Slovensko s cieľom poskytnúť pomoc Slovenskému národnému povstaniu.
Predpoklad, že útočiace vojská dosiahnu v priebehu piatich dní Prešov, sa zakrátko ukázal ako príliš optimistický. Početnú a technickú prevahu na strane Červenej armády totiž eliminoval horský terén a dôkladne vybudované obranné postavenia. Dažde a hmly na dôvažok výrazne obmedzovali činnosť sovietskeho letectva. Útočná operácia vojsk 38. armády 1. ukrajinského frontu maršala Ivana Stepanoviča Koneva a časti síl 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu genplk. Ivana Jefimoviča Petrova, uskutočnená od 8. 9. do 28. 10. 1944 ako súčasť Východokarpatskej operácie. Hlavný úder viedli vojská 38. armády genplk. Kirila Semionoviča Moskalenka v smere Krosno – Dukla – Prešov, jej ľavé krídlo zabezpečovali zväzky pravého krídla 1. gardovej armády genplk. Andreja Antonoviča Grečka, útočiace z priestoru Sanok v smere Zagorz – Medzilaborce. Operáciu letecky podporovala 2. letecká armáda. Sovietskym jednotkám sa už v úvode operácie podarilo prelomiť nepriateľskú obranu, ale rýchla a účinná reakcia z nemeckej strany viedla k rýchlej zmene pomeru síl. Postup vojsk 38. armády, v zostave ktorej bojoval aj 1. čs. armádny zbor v ZSSR, sa spomalil. Boje nadobudli zdĺhavý a vyčerpávajúci charakter. Sovietske vojská a jednotky 1. čs. armádneho zboru museli prekonať protivníkom húževnato bránené priečne horské pásma a Dukliansky priesmyk ovládli až 6. októbra 1944. Po preniknutí do priestoru južne od priesmyku bol však ich postup zastavený. Veliteľ 1. ukrajinského frontu maršal Ivan Konev rýchlo našiel „obetných baránkov“, ktorým pripísal zodpovednosť za pomalý postup a narastajúce straty. Medzi veliteľmi odvolanými z funkcie bol i Jan Kratochvíl. Na jeho miesto nastúpil 10. septembra 1944 generál Ludvík Svoboda.
Sovietske vojská a jednotky 1. československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu museli prekonať nacistickými vojskami úporne bránené horské pásma. Po zlomení odporu protivníka sa im podarilo ovládnuť Dukliansky priesmyk takmer až po mesiaci bojov 6. októbra 1944. Červená armáda mala podľa pôvodných operačných plánov Duklu obísť. Vzhľadom na vypuknutie SNP však zmenilo hlavné sovietske velenie plány so zámerom pomôcť povstaniu.
Napriek tomu, že útoky sovietskych vojsk a 1. československého armádneho zboru nesplnili stanovené ciele, nemecké velenie bolo prinútené stiahnuť z východného Slovenska 12 500 mužov, čo sa pozitívne odrazilo na dočasnej stabilizácii povstaleckého frontu. 20. septembra 1944 sa do priestoru severne od Medzilaboriec prebojovali jednotky 3. horského zboru 1. gardovej armády, ktoré na druhý deň oslobodili prvú slovenskú obec Kalinov. Na úseku 38. armády prenikli 4. októbra 1944 na slovenské územie cez Dukliansky priesmyk príslušníci 67. streleckého zboru. V rovnakom priestore prekročili 6. októbra 1944 štátne hranice predsunuté časti 1. československého armádneho zboru. Pri explózii míny vtedy zahynul veliteľ jeho 1. brigády generál Jaroslav Vedral-Sázavský. Nemci zaujali po ústupe z Duklianskeho priesmyku silné obranné postavenie pri obci Nižný Komárnik. Vzhľadom na to sa velenie 38. armády rozhodlo preniesť ťažisko útoku na smer Kapišová − Svidník. V dňoch 21. − 27. októbra 1944 došlo v „Údolí smrti“ medzi obcami Nižná Pisaná a Kapišová k najťažším bojom počas celej Karpatsko-duklianskej operácii. V rovnakom období sa nemeckým vojskám podarilo poraziť povstaleckú armádu. Vzhľadom na sovietske vrchné velenie 28. októbra 1944 Východokarpatskú operáciu ukončilo.
Karpatsko-duklianska operácia bola jednou z najťažších a najkrvavejších operácií druhej svetovej vojny. Vyžiadala si veľké obete na obidvoch stranách bojovej línie. Straty bojujúcich strán zostávajú dodnes predmetom polemík. Obete 38. armády sa odhadujú 13 500 padlých, nezvestných a zomrelých a 48 000 ranených. Nenávratné straty 1. československého armádneho zboru boli vyčíslené na 1630 mužov a vyše 4000 ďalších utrpelo zranenie. Nemecké vojská mali najmenej 20 000 mŕtvych, ranených a nezvestných.
Do roku 1989 sme 6. október oslavovali ako Deň armády, každoročne spomínali pri pamätníku na Dukle priami účastníci bojov, oficiálne delegácie i radoví občania. Slávny úsek našich dejín bol v školách pripomínaný mladej generácii. Nadšenci sa starali o pamätníky vo Svidníku a na Dukle. V súčasnej dobe je spomínajúcich priamych účastníkov stále menej, Deň armády pri-padol na iný deň, oficiálne delegácie i občania prichádzajú poredšie, mladá generácia o bojoch v Duklianskom priesmyku v jeseni 1944 takmer nevie. Nie vlastnou vinou. Zostali len nadšenci, ktorí udržiavajú pamätníky bojov i vojenské múzeum vo Svidníku.
Je znovu október, osemdesiat rokov po spomínaných udalostiach. Pokúsme sa aspoň na chvíľu postáť a vzdať hold príslušníkom 1. Čs. armádneho zboru, ktorí chceli ísť domov a padli za svoju vlasť, za slobodu svojich blízkych. Vzdajme hold padlým príslušníkom ČA, spomeňme aj na tých, ktorí prežili a uctime si aj nadšencov, ktorí sa pokúšajú starostlivosťou o pamätníky naplniť slová legendárneho generála Svobodu.
Pripravil: Marián Uličný, Zdroj: www.vhu.sk/2602-sk/karpatsko-duklianska-operacia-pohlad-do-historie/ ; www.upn.gov.sk/sk/8-september-1944-zaciatok-karpatsko-duklianskej-operacie/ ; www. spravy.rtvs.sk/2022/10/bola-to-jedna-z-najtazsich-a-najkrvavejsich-operacii-druhej-svetovej-vojny/
