25. novembra 1997, vtedajší minister obrany SR Ing. Ján SITEK, rozhodol a dal príslušným orgánom schváliť a vyhlásiť ako Deň Armády SR 22. september, k čomu vydal aj príslušný rozkaz. Rozkaz ministra obrany č. 84 z 25. novembra bol politickým rozhodnutím. Dnes už je historickým dokumentom, ktorý je však potrebné vnímať nielen ako vojenský rozkaz, ale aj ako politickú deklaráciu s nádychom pátosu, čo je inak pri obdobnom druhu dokumentov vcelku obvyklé.
„Dnešný deň je sviatkom všetkých vojakov a vojačiek na Slovensku, ale aj výsluhových dôchodcov. Je tiež oslavou a poďakovaním za službu, ktorú deň za dňom plnia v prospech bezpečnosti Slovenska a jeho občanov. Svoju profesionalitu a pripravenosť preukazujú počas posledných rokov ešte viac, než kedykoľvek predtým – ešte pred vojenskou agresiou Ruska na nášho suseda sme sa museli vysporiadať s pandémiou, či ďalších náročných úlohách vrátane evakuácie z Afganistanu. Práve ozbrojené sily vždy boli a sú tou spoľahlivou oporou, o ktorú sa naša spoločnosť dokáže oprieť aj v ťažkých chvíľach,“. Preto je nutné poďakovať vojakom a vojačkám za ich oddanú službu vlasti.
ČSĽA: 6. október býval slávnostným dňom Československej ľudovej armády. Slávil sa ako pripomienka 6. októbra 1944, keď prekročili príslušníci 1.čsl. armádneho zboru pod velením Ludvíka Svobodu počas Karpatsko-duklianskej operácii štátnu hranicu zo ZSSR. Sviatok bol zrušený po Nežnej revolúcii v roku 1990.
AČR: Deň ozbrojených síl ČR sa oslavuje od roku 2002 30. júna. Tridsiateho júna 1918 prisahali v Darney dvadsiaty prvý a dvadsiate druhý strelecký pluk Československej brigády vernosť budúcej republike. Práve tento deň francúzska vláda pred nastúpeným československými legionármi oficiálne oznámila, že uznáva ich právo na samostatný štát. Rozkaz prezidenta republiky ČR zo 7. februára 2002 stanovil dátum 30. júna ako Deň ozbrojených síl.
Prečo sa oslavuje Deň OS SR 22. septembra?
Výročie historicky prvého ozbrojeného vystúpenia Slovákov proti útlaku, ktoré sa odohralo 22. septembra 1848 práve pri Brezovej pod Bradlom sa stalo symbolicky Dňom ozbrojených síl. Tisícročná túžba slovenského národa žiť v samostatnom, svojbytnom, suverénnom a zvrchovanom štáte sa v roku 1993 stala skutočnosťou. Táto historická udalosť bola vyvrcholením bohatých a často pohnutých dejín, v ktorých nechýbali ani obdobia vojenských konfliktov. Prehlbovanie národného povedomia, ako aj morálny a duchovný rozvoj profesionálnych vojakov musí odvíjať od poznania histórie, vojenských tradícií a symboliky. Preto, keď sme v piatom roku existencie samostatnej Slovenskej republiky aj armády hľadali udalosť, ktorá by najlepšie charakterizovala jej pamätný deň v kalendári, naša voľba logicky padla na rok 1848.
Polovica 19. storočia predstavuje totiž významné obdobie európskych dejín. V tom čase sa pokrokové spoločenské sily snažili odstrániť konzervatívne a pokroku brániace politické režimy. V rakúskej monarchii bola popri úsilí odstrániť feudálne pomery a absolutizmus mimoriadne citlivou aj národnostná otázka. Emancipačné snahy utláčaných národov však narážali na silný odpor vládnucich národov. V takzvanom Preditavsku to boli rakúski Nemci a v Uhorsku Maďari. Vtedajšia slovenská spoločnosť vstúpila v dôsledku svojho dlhodobého nerovnoprávneho postavenia do víru revolučných udalostí v dosť nerozvinutej podobe, čo poznačilo aj jej vojenské úsilie.
Prvá slovenská dobrovoľnícka výprava sa uskutočnila v druhej polovici septembra 1848 v nadväznosti na vystúpenie Chorvátov proti Maďarom v Zadunajsku, pričom pôvodným cieľom ústredného národnopolitického orgánu Slovákov – Slovenskej národnej rady (SNR) – bolo po vyburcovať povstanie na celom území obývanom Slovákmi.
Dobrovoľnícky zbor prekročil moravsko-slovenské hranice 18. septembra 1848 a podvečer dorazil do Myjavy. Jadro výpravy i so SNR sa potom 21. septembra presunulo do Brezovej pod Bradlom. Na druhý deň, 22. septembra, v okolí mesta dobrovoľníci zviedli víťazný boj s dvoma švadrónami cisárskych kyrysníkov a dvoma stotinami (roty) pešiakov, plniacimi príkazy peštianskej vlády.
Proti povstalecké sily sa však spamätali a už 25. septembra sa prisunuté maďarské gardy a cisárske jednotky pripravili zovrieť dobrovoľníkov do klieští a zaútočiť z troch strán – od Senice, Vrbového a Nového Mesta. Slovenskí dobrovoľníci, žiaľ, nedostali očakávanú posilu druhej povstaleckej vlny a v bitke pri Senici 26. septembra utrpeli porážku. Nič na tom už nezmenil ani ich úspešný útok na stotinu pruského princa pri Starej Turej 27. septembra. Na druhý deň, po ďalšej neúspešnej bitke pri Poriadi neďaleko Myjavy, sa stiahli na Moravu, kde bol zbor formálne rozpustený. Chorváti sa udržali iba o deň dlhšie a 29. septembra podľahli v bitke pri Pákozde a Sukaró.
Septembrová výprava slovenských dobrovoľníkov sa teda skončila neúspechom, ale ich víťazstvo pri Brezovej pod Bradlom sa navždy zapísalo do našich dejín a 22. september zostane zvečnený aj v podobe Dňa OS SR, resp. Dňa Ozbrojených síl SR, ktorý sme začali sláviť v roku 1998 a pripomenieme si ho aj v tomto roku.
