Dňa 7. mája 2024 sa stretli obyvatelia Čachtíc pri pamätníku obetiam 1. a 2. svetovej vojny, aby si pripomenuli 79. výročie oslobodenia svojej obce a venovali tichú spomienku tým, ktorí položili svoje životy za našu slobodu. Podujatie, ktoré sa začalo stretnutím na obecnom úrade a pokračovalo tradičným pochodom cez Čachtice až k pamätníku situovanom v parčíku neďaleko kaplnky sv. Jana Nepomuckého, prebiehalo za účasti poslanca Národnej rady SR a podpredsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja Michala Barteka.
Hosťami podujatia boli tiež predseda Oblastného výboru SZPB z Nového Mesta nad Váhom a novomestského Klubu Zväzu vojakov SR pplk. v. v. Kamil Krištofík, ako aj ďalší členovia tohto klubu pplk. v. v. Alojz Jančo, pplk. v. v. Milan Kadlečík a pplk. v. v. Vladimír Trgala a pplk. v. v. Ján Begala.
Po štátnej hymne, recitáciách básní a položení vencov k pamätníku, pri ktorom držali čestnú stráž príslušníci dobrovoľného hasičského zboru obce, vystúpil s príhovorom zástupca starostky Čachtíc Roman Krajčovič.
Zdôraznil, že hlboká úcta a vďaka patrí všetkým, ktorí v boji za našu slobodu položili svoje životy. Na významné udalosti, ktoré sa natrvalo zapísali aj do histórie Čachtíc, nesmieme zabúdať, ale ani dopustiť, aby sa história opakovala. V tej súvislosti upozornil na to, aké historické zlo predstavoval nacizmus a fašizmus. Svoje vystúpenie ukončil slovami: „Zaželajme si mier všade vo svete, pevné zdravie, spokojnosť a trochu ľudského šťastia, na ktoré má každý človek nárok.“
V mene Oblastného výboru SZPB a Klubu Zväzu vojakov v Novom Meste nad Váhom pozdravil prítomných pplk. v. v. Kamil Krištofík a poďakoval za pozvanie na toto slávnostné stretnutie. Zopakoval, že 79. výročie ukončenia 2. svetovej vojny v Európe si ľudia pripomínajú naprieč celou Európou a samozrejme aj Slovenskou republikou. A je veľmi mrzuté, že v predvečer takéhoto významného sviatku, keď žijeme 79 rokov v mieri, sa nájdu psychopati, ktorí teroristickou hrozbou vyháňajú naše deti zo škôl. V ďalšej časti vystúpenia poukázal na obrovský počet obetí, ktoré si za šesť rokov, presnejšie za 2194 dní, vyžiadala najstrašnejšia a najkrvavejšia vojna v doterajších dejinách ľudstva, ako aj na fakt, že v modernej vojne v podstate zomiera viac civilistov ako vojakov. Pripomenul tiež počet obetí z radov vojakov Červenej armády, rumunskej armády a 1. čs. armádneho zboru, ktoré si za 226 dní vyžiadalo oslobodzovanie našej vlasti, konkrétne od 20. septembra 1944, keď bola oslobodená prvá obec na našom území, po 3. mája 1945, keď sloboda zavítala do Makova na slovensko-moravskom pomedzí.
Ukazuje sa, že je čoraz naliehavejšie, hlavne s ohľadom na nastupujúcu generáciu, nezabúdať na tieto historické udalosti a nachádzať v nich poučenie pre súčasnosť i budúcnosť.
Text a foto: bej
