Zväz vojakov Slovenskej republiky

„ROKYCANY 2022“: Pravidelné Česko – Slovenské stretnutie absolventov odboru RVD 1997 – 1981.

20 septembra, 2022

        V dňoch 16. -18. septembra 2022 sa uskutočnilo pravidelné septembrové Česko – Slovenské stretnutie absolventov odboru  RVD (Raketové vojsko a delostrelectvo)  VVVTŠ Martin (1977 – 1979) VVŠPV Vyškov na Moravě  (1979 – 1981), „ROKYCANY 2022“. Zaujímavé a výborne pripravené stretnutie tento rok  zabezpečoval Ing. Jaroslav MORAVEC, ktorý sa zhostil tejto mimoriadnej úlohy so cťou.  Ubytovanie bolo zabezpečené v Rezorte Brdy v mestečku Mýto, ktoré je vzdialené len 15. km od mesta Rokycany.

           V piatok bol príchod do 17:00 hod., ubytovanie (zdôrazniť treba, že na vynikajúcej úrovni), večera s priateľským posedením u dobrého jedla a nápojov rôzneho druhu a sily. Ako to  spravidla býva pri našich častých Česko – Slovenských stretnutiach každý hovoril o sebe a zmenách, ktoré nastali v jeho živote. Nevyhli sme sa ani kritike tých, ktorí môžu, ale na stretnutia nechodia z rôznych dôvodov. Často, ale máme dojem, že dôvody sú nepodstatné, detinské, či vymyslené. Bohužiaľ ostatná doba prináša aj mimoriadne kontroverzné udalosti týkajúce sa geopolitického vývoja v Európe, ktorou je bezprecedentná agresia Ruskej federácie proti bezprostrednému susedovi Slovenskej republiky a na druhej strane neschopnosť svetového spoločenstva riešiť podobné krízové situácie, ktoré okrem mimoriadneho ľudského nešťastia rozpútali nové kolo zbrojenia. Tu, medzi nami zvíťazilo naše dlhoročné  priateľstvo a diskusia sa udržala na úrovni, ktorá nenarušila naše vzťahy.

        Ťažisková časť nášho programu bola, tak ako je už roky zvykom,  v sobotu 17.09.2022:

   Po spoločných raňajkách sme sa presunuli na zimný štadión v Rokycanoch, kde sme si pozreli technické zázemie s ukážkou úpravy ľadu rolbou na ľad. Následne sme sa presunuli do obce Míšov, kde sa nachádza ATOMMUZEUM JAVOR 51. Múzeum prevádzkuje Nadácia Železná opona. V rokoch 1969 – 1990 objekt využívala Sovietska armáda a býval to najstráženejší a najutajovanejší objekt v bývalom Československu. Vo východnej Európe existovalo 12 lokalít, kde sa skladovali jadrové hlavice. Pre verejnosť sa dochoval len tento objekt. Jedná sa o unikátny bunker, skrytý v krásnych brdských lesoch. Pod tonami betónu sa skladovali jadrové hlavice, ktoré by boli schopné zničiť polovicu Európy, a ktoré by v prípade konfliktu boli odpálené z územia bývalej ČSSR. Po dobu existencie tohto objektu, nebol do jeho interiéru pustený ani jeden občan čsl. V objekte JAVOR 51 (pôvodný krycí názov objektu) sme si prešli komplet zachované technické zázemie. V štyroch tematických sekciách sme sa dozvedeli zaujímavé informácie z doby studenej vojny.      V bývalej ČSSR boli vybudované 3 objekty JAVOR:

  1. JAVOR 50: Obec Bílina, leží 25 kilometrov vzdušnou čarou od Ústí nad Labem;
  2. JAVOR 52: asi 3,5 km severne od obce Běla pod Bezdězem.

        Treba však dodať, že je nespochybniteľným faktom, že ČSĽA nikdy nevlastnila jadrové zbrane. N našom území boli vybudované, ako uvádzam vyššie,  tri sklady jadrových zbraní až v roku 1969 (Američania postavili v SRN svoje sklady jadrových zbraní už v polovici 50-tych rokov minulého storočia). Najprv obsahovali hlavice pre taktické rakety, neskôr pre operačne taktické a pre letectvo. Sklady jadrových zbraní ČSĽA   nezabezpečovala ani nestrážila. V prípade možného konfliktu by ich  ČSĽA obdŕžala. Predanie sovietskych jadrových zbraní našim vojskám, by však vôbec nebola zložitá záležitosť. U raketových útvarov boli špeciálne prijímacie skupiny pre túto úlohy, ktoré mali takúto úlohu zvládnuť za 4 – 6 hodín. Ďalej bolo možné prepraviť k nám jadrové zbrane pomocou lietadiel i z veľmi vzdialených skladov mimo územie ČSSR. Obsluhy raketových útvarov boli vycvičené pre streľbu konvenčnými hlavicami, takže spolu s jadrovými hlavicami by obdŕžali aj potrebné tabuľky streľby, ktoré by zohľadňovali  zmeny balistických hodnôt.

         Po prehliadke objektu JAVOR 51 sme sa presunuli na futbalový štadión v Rokycanoch, kde sme mali zabezpečený výborný obed. Následne nás čakala zaujímavá prehliadka technického zázemia mestskej plavárne s výkladom spolužiaka J. Moravca, ktorý je už viac než 20 rokov jej správcom.

        Od 14:30 hod. nás čakala nemenej zaujímavá časť nášho bohatého programu – návšteva Múzea na demarkačnej línii v Rokycanoch. Jedná sa najväčšie neštátne múzeum v Českej republike. Zakladateľom a prevádzkovateľom je Nadácia pozemného vojska AČR. Vonkajšiu expozíciu tvorí viac než 190 kusov väčšinou pojazdnej vojenskej techniky, z obdobia II. svetovej vojny, povojnovej výzbroje ČSĽA, ženijná, spojovacia a protilietadlová technika, rozsiahla expozícia OT, tankov a delostrelectva. Celým areálom vedie náučný chodník čsl. opevnenia z rokov 1936 – 1938. Vnútorná expozícia „Nikto nemá právo zabudnúť!“ obsahuje celý rad multimediálnych prvkov. Mapuje obdobie rokov 1938 až 1945 v Československu.

        V objekte Múzea na demarkačnej línii v Rokycanoch zorganizoval Ing. Karol Paulička tradičné, spoločné fotografovanie účastníkov stretnutia. Je samozrejmosťou, že spoločná fotografia bola vyhotovené, tak trocha nostalgicky, pri expozícii delostreleckej techniky. Pripomenuli sme si naše úplné profesionálne delostrelecké začiatky na VVVTŠ v Martine a hlavne na cvičisku  v Záturčí, kde sme spoznávali ťažký delostrelecký život výcvikom palebnej služby na 122. mm húfnici vzor 38 a 100. mm kanóne vzor 53.

         Večer nás už čakalo len priateľské posedenie pri dobrom jedle, pivku, vínečku a sem-tam aj niečom silnejšom.  Zároveň boli dohodnuté naše ďalšie spoločné stretnutia.

V nedeľu po raňajkách sme sa rozišli za svojimi rodinami do všetkých kútov Čiech, Moravy a Slovenska. Celé stretnutie, tak ako v minulých rokoch, sa nieslo v  priateľskom ovzduší. Stretnutie i tentokrát bolo mimoriadne tematicky zaujímavo pripravené. Škoda, že z celkového počtu  žijúcim absolventov odboru RVD 1977 – 1981 sa zúčastnilo len 15  absolventov. Opäť musíme konštatovať, že „Ľutovať môže ten, kto sa stretnutia nezúčastnil a zúčastniť sa mohol“. Ing. Jaroslavovi Moravcovi patrí naša vďaka.

Bolo dohodnuté, že najbližšie stretnutia budú uskutočnené:

  •  „PEZINOK 2023“  – organizačne zabezpečí  Stanislav ŠIMON –  pravdepodobný termín: 08. – 10.09.2023;
  •  „PRAHA 2024“ – organizačne zabezpečí Aleš VOSÁHLO

Treba veriť a dúfať, že sa toho všetci v zdraví dožijeme !!! Vítaní budú aj ďalší kolegovia.

Pripravil: Stanislav ŠIMON, foto: Karol Paulička, Peter Kuděla