Dňa 19. októbra 2022 členovia Rady klubu ZV SR generála Goliana Brezno pplk. Ing. v.v. Ryšánek Robert, mjr. Ing. v.v. Martančík Miroslav spoločne s predsedom Klubu vojenskej histórie ČSĽA Anthropid Mýto pod Ďumbierom pánom Michalom Budajom vybrali po posledných stopách našich generálov Goliana a Viesta z čias SNP.
Najprv sme sa po dohovore stretli so starostom obce Pohronský Bukovec pánom Šagátom Igorom na obecnom úrade. Po vzájomnom zoznámení sme objasnili čo si chceme pozrieť a na oplátku nám vysvetlil čo by sme mohli vidieť, využiť a objasnil nám taktiež historické súvislosti udalostí v obci v období SNP a po jeho potlačení.
Začiatok našej cesty začal pri obelisku s pamätnou tabuľou ktorá sa nachádza na ľavej strane miestnej komunikácie na začiatku obce. Dom v ktorom boli zajatí naši generáli sa nachádza na pravej strane cesty a je v súkromných rukách už upravený do podoby 21. storočia.
Ďalšou zastávkou bol pamätník obetiam 1. a 2. svetovej vojny venovaný občanom obce. Ako sme sa dozvedeli od starostu obce tak od roku 2012 pribudla na tomto pamätníku tabuľka na počesť pezinského rodáka brigádneho generála im. Karola Pekníka o ktorom sme sa takto dozvedeli po prvýkrát. Každoročne si jeho rodáci chodia uctiť jeho pamiatku autobusovým zájazdom.
Hore dedinou na ľavej strane cesty sa nachádza pri prameni miestnej kyslej vody sme narazili na prvú tabuľu s vyobrazením situácie partizánskej republiky v okolí obce.
Na budove obecného úradu sa nachádza pamätná tabuľa ako spomienka na vypálenie obce ktorá bola inštalovaná pri príležitosti 20. výročia SNP.
Pri rozcestníku pred obecným úradom sme sa rozhodli použiť auto na presun k pamätníku nad obcou vybudovaný v roku 1974. Po príchode do areálu sme boli prekvapení rozlohou, vybavením a vzorným udržiavaním celého areálu za čo veľká vďaka patrí celej obci Pohronský Bukovec.
Preskúmali sme celý areál a je fakt že to tu majú pekné a je veľký dôvod sa sem vracať. Následne sme pokračovali po žltej turistickej značke ktorá je doplňovaná drevenými tabuľami s nápisom BUNKRE takže to je výborne značené. Takto sme sa dostali až k poslednej tabuli „Partizánska základňa Matúšová“ kde končí široká kameňmi sypaná zvážnica. Odtiaľ je to k bunkrom peším chodníkom už len 10 minút. Tieto bunkre boli v spolupráci Štátnych lesov SR a miestnych občanov v roku 2007 zrekonštruované. Nad bunkrom kpt. Alexeja Semionoviča Jegorova je umiestnená tabuľa ktorá pripomína túto udalosť. Nad touto tabuľou je aj tabuľka od Klubu slovenských turistov ktorá taktiež opisuje toto miesto.
Počasie nám prialo výhľady boli úžasné, zážitky taktiež. Cestou sme sa rozprávali o našich časoch prežitých v uniforme a snažili sme sa vžiť do situácie našich predkov ktorým sa podarilo prežiť obdobie SNP a aj tých ktorí nemali toľko šťastia ako naši dvaja generáli.
Určite musíme „historickú destináciu“ využiť a spoločne s členmi a sympatizantmi klubu sa sem vrátiť pretože sa blíži okrúhle 80 výročie SNP ktorého obete si treba stále uctievať a pripomínať.
RR+MMM
