V piatok 21. januára 2022 sa na cintoríne v Seredi konal pietny akt na pamiatku plukovníka Štefana Ivana a ostatných obetí leteckej katastrofy v Hejciach. Havária lietadla AN 24, ktoré 19. januára 2006 prepravovalo slovenských vojakov z mierovej misie KFOR v Kosove späť do vlasti, bola najväčšou katastrofou v dejinách samostatného Slovenska. Zahynulo pri nej 42 vojakov. Jedným z nich bol aj plk. Štefan Ivan. Tragédia, ktorá sa odohrala na vrchu Borsó pri dedine Hejce otriasla celým Slovenskom a navždy zostane čiernym dňom v dejinách Ozbrojených síl SR. Od pádu lietadla uplynulo už 16 rokov. Pri tejto príležitosti sa rodina, priatelia a kolegovia plk. Štefana Ivana každoročne stretávajú na cintoríne v Seredi, aby vzdali úctu všetkým obetiam leteckej katastrofy. Spomienkové stretnutie aj tento rok zorganizovalo občianske združenie UN-Veteran Slovakia v spolupráci so ZV SR – klub Sereď a 91. ženijným plukom Sereď. Okrem rodinných príslušníkov sa ho zúčastnili zástupcovia mesta Sereď, hlavný ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR, veliteľ a príslušníci 91. žp Sereď, členovia UN-Veteran Slovakia a ZV SR – klub Sereď, zástupcovia Generálneho štábu Ozbrojených síl SR ako aj bývalí kolegovia a spolupracovníci. „Stalo sa samozrejmosťou, že UN-Veteran Slovakia v spolupráci s vojenskou posádkou Sereď udržiavajú veľmi dôstojnú a čestnú tradíciu v meste, kde si spoločne pripomíname pamiatku na našich kolegov na čele s plk. Štefanom Ivanom. Bol vynikajúci profesionál, priateľ ale aj človek, „povedal v príhovore prezident UN-Veteran Slovakia Štefan Jangl.
Plukovník Štefan Ivan bol v pracovnej oblasti človek, ktorý sa venoval príprave vojakov. Dlhé roky pôsobil v ženijnom útvare v Seredi a všetci si ho pamätajú ako náročného, ale spravodlivého veliteľa, no aj ako priateľského kolegu, vždy ochotného pomôcť. V roku 1994 bol vyslaný do misie OSN UNPROFOR na území bývalej Juhoslávie, kde pôsobil vo funkcii veliteľa ženijnej roty ženijného práporu Mierových síl OSN. O niekoľko rokov neskôr plnil úlohy v zahraničí v mierovej misii KFOR Kosovo ako vedúci starší dôstojník velenia práporu. Po návrate vykonával rôzne funkcie vo vzťahu k mierovým a misiám, až nakoniec jeho poznatky našli uplatnenie na generálnom štábe, kde pracoval ako zástupca Centra riadenia operácií. S cieľom poradiť a pomôcť išiel aj na cestu do Kosova.Vážil si ľudí a snažil sa, aby sa nezabudlo na to, čo urobili. Aj preto, ešte ako veliteľ nitrianskej základne mierových síl, inicioval výstavbu Pamätníka slovenským vojakom, ktorí zahynuli v zahraničných misiách a nevrátili sa domov. Keď odhaľoval tento pamätník spolu s generálnym vikárom podplukovníkom Michalom Štangom, nemohol tušiť, že raz sa tam ocitnú aj ich mená. Za svoju prácu a iniciatívu získal počas svojho života mnohé vyznamenania a ocenenia. V roku 2006 mu bola udelená medaila in memoriam za vernosť Ozbrojeným silám SR. V roku 2007 mu mesto Sereď udelilo Čestné občianstvo mesta Sereď in memoriam. Ďalej mu v roku 2014 bola udelená pamätná medaila TTSK – in memoriam. V roku 2016 mu Obecné zastupiteľstvo v Tekovských Lužanoch, kde prežil svoje detstvo, udelilo cenu Čestný občan in memoriam a v roku 2018 ho minister obrany Peter Gajdoš uviedol do siene slávy in memoriam. V roku 2021 mu bol udelený Zlatý rad UN VETERAN Slovakia in memoriam. „Aj tieto ocenia potvrdzujú, že plk. Štefan Ivan svoj vojenský život, ktorý predčasne ukončil pád lietadla AN 24, prežil plnohodnotne. To si cenia nielen vojnoví veteráni ale vážia si ho aj obyvatelia regiónov, kde žil a zanechal stopu spolupatričnosti,“ dodal prezident UN Veteran Štefan Jangl.
Položením vencov k miestu posledného odpočinku zosnulého prítomní vzdali úctu všetkým obetiam katastrofy. Z cintorína sa prítomní presunuli do kostola sv. Jána Krstiteľa v Seredi, kde sa konala zádušná sv.omša za padlých vojakov v mierových misiách, ktorú celebroval ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky mons. František Rábek. Ten v príhovore okrem iného povedal: „Pri spomienke pamätáme na dušu nášho zosnulého a modlíme sa za neho. To je prejav našej duchovnej spolupatričnosti. Mali by sme si ale uvedomiť, že náš život tu na svete pokračuje ďalej ale nikto z nás nevie dokedy. Preto by sme mali robiť všetko čo je v našich silách, aby sme každý deň napĺňali konaním dobra.“
Text: Iveta Tóthová
Foto: Peter Tóth