Ako sme už napísali v článku Nezabudnime na hrdinov cetunského boja, zástupcovia nášho klubu Zväzu vojakov SR sa zúčastnili 26. februára na pietnej spomienke v Cetune, ktorá sa konala pri príležitosti 78. výročia partizánskeho boja v tejto časti Bziniec pod Javorinou a okolí tejto obce. Na záver stretnutia prevzala MUDr. Oľga Porubská z rúk predsedu Oblastného výboru SZPB v Novom Meste nad Váhom Kamila Krištofíka, predsedu Základnej organizácie SZPB v Cetune Pavla Bahníka a starostu obce Bzince pod Javorinou Dušana Málika Pamätný list pri príležitosti 110. výročia narodenia Milana Slávika. Prinášame preto aj ďalšie fotografie z tohto podujatia, snímku pamätného listu a doplnený prepis textu zo zadnej strany tohto listu.
Stručný životopis Milana Slávika (* 1913 – † 1945)
Narodil sa 29. januára 1913 v rodine drobného roľníka v Dolných Bzinciach. Bol nadaný, preto ho rodičia dali na štúdiá. Vyštudoval na Učiteľskom ústave v Modre.*1 Ako učiteľ pôsobil v Mudroňove, Súši (kopaničiarska časť Starej Turej), Rudníku a napokon pár dní vo svojom rodisku. Nikdy sa tento pokrokový a humánne založený človek nezmieril s ideológiou fašizmu a vtedajším režimom. V roku 1941 sa preto dostal do väzenia v Ilave.
Ani po prepustení nezmenil svoje presvedčenie antifašistu. Pomáhal prenasledovaným vlastencom z Čiech, utečencom z táborov. Podieľal sa na vydávaní tlače a šírení rozširovaní protifašistických plagátov. Zabezpečoval úkryty prenasledovaným Židom, podieľal sa na príprave Povstania.
Keď 29. augusta 1944 vypuklo, učiteľ Slávik plnil úlohu partizánskej spojky. Keď viezol na motorke ruského dôstojníka, pri obci Krajné ich chytila nemecká hliadka. Rusa zastrelili, Milana Slávika zaistili a uväznili najprv v Novom Meste nad Váhom, potom v Trenčíne a Ilave. Ďalej ho transportovali do Brna a neskôr do koncentračných táborov Scheringen, Dachau a Allach v Nemecku, kde musel prežiť nesmierne utrpenie.
Ako napísal po vojne jeho spoluväzeň nešťastným rodičom Slávikovcom, ťažké chvíle prežívali väzni, keď ich transportovali v polovici apríla 1945 z Dachau pred blížiacimi sa Američanmi do Allachu. Viezli ich päť dní bez jedla a bez vody v otvorených vagónoch, na ktorých sa prepravovalo uhlie. Prežiť im pomohla iba krhla vody, ktorú im podal na jednej stanici ich dozorca. Milan Slávik sa dožil oslobodenia tábora, avšak ťažko chorý, vysilený od trýznenia. Bez dostatočného prísunu stravy a liekov zomrel 15. mája 1945. Pochovaný je na neznámom mieste v cudzine. V roku 2010 mu občania Starej Turej umiestnili v Dachau pamätnú tabuľku.
Česť jeho pamiatke!
Text a foto: Ján Begala
————————————————————————————–
(Poznámka *1) Modranský učiteľský ústav oficiálne otvorili 21. septembra 1870. Bol jedným zo štyroch učiteľských ústavov v Hornom Uhorsku, ktorých založenie odhlasoval parlament Uhorska v roku 1868. Učiteľský ústav v Modre (Magyar Kir. állami tanítóképezde Modor) mal slúžiť maďarizácii slovenského vidieka, čo sa nikdy nepodarilo. Ústav nesplnil túto snahu svojich zakladateľov, a to aj zásluhou uvedomelého obyvateľstva mesta Modra a niektorých pedagógov ústavu, napríklad riaditeľov Karola Lenharda a Ferdinanda Píseckého. Po skončení 1. svetovej vojny a po vzniku Československa sa škola zmenila 30. marca 1919 na prvý slovenský učiteľský ústav. Na slávnosti otvorenia sa zúčastnili: dr. Vavro Šrobár, taliansky generál Luigi Giuseppe Piccione, župan Samuel Zoch, dr. Pavol Blaho. Správou ústavu bol poverený pobočník generála Milana Rastislava Štefánika, Ferdinand Písecký. Výnosom ministerstva školstva inštitút 28. apríla 1919 premenovali na Masarykov I. štátny československý učiteľský ústav v Modre. V súčasnosti (od 1. septembra 2017) má názov Stredná odborná škola pedagogická.
