Uplynulo už 78. rokov od tých aprílových dní roku 1945, počas ktorých do Nového Mesta nad Váhom priniesli vojaci 2. ukrajinského frontu mier a slobodu. Na udalosti z apríla a všetkých, ktorí tej vojnovej jari padli pri oslobodzovaní nášho mesta a jeho okolia, sme si spomenuli v stredu 5. apríla 2023 počas spomienkovej slávnosti spojenej s pietnym aktom kladenia vencov k Pamätníku rumunských vojakov v Parku Dominika Štubňu-Zámostského.
Podujatie sa uskutočnilo za účasti podpredsedov Trenčianskeho samosprávneho kraja Jozefa Trstenského a Michala Barteka, primátora Nového Mesta nad Váhom Františka Mašlonku a jeho zástupcu Andreja Neuschla, ďalších predstaviteľov miestnej štátnej správy a samosprávy, starostky družobného mesta Uherský Brod Miroslavy Polákovej so svojím zástupcom, zástupcov slovenských ozbrojených síl, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, nášho klubu Zväzu vojakov SR a prítomných občanov mesta vrátane mládeže.
Zúčastnených privítal primátor Nového Mesta nad Váhom František Mašlonka. Konštatoval, že oslobodzovanie mesta a okolia si vyžiadalo mnoho obetí, civilistov aj vojakov. Domov sa už nikdy nevrátilo 122 rumunských vojakov a 95 červenoarmejcov. Upozornil, že nielen tieto obete, ale aj hroby inde po Slovensku nám pripomínajú, že nesmieme zabudnúť na tých, ktorí nám priniesli slobodu a obetovali pritom to najcennejšie – svoj život. Treba sa nám na chvíľu zastaviť a porozmýšľať o hrôzach, ktoré napáchal fašizmus na obyčajných ľuďoch, ženách a deťoch, a veriť, že sa to už nezopakuje. Ako povedal, v tomto čase je možno ešte naliehavejšie pripomínať si hrôzy akejkoľvek vojny. Položením kvetov k pamätníku rumunských vojakov sme vyjadrili úctu a vďaku tým, ktorí bez ohľadu na typ a farbu uniformy priniesli do nášho mesta mier a slobodu. A my dnes môžeme pre nich urobiť to, že nezabudneme.
Aj podpredseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jozef Trstenský upriamil pozornosť na odhodlanie 122 rumunských vojakov a 95 príslušníkov mnohonárodnostnej Červenej armády, ktorí doma zanechali svojich najbližších, odišli bojovať, možno ani nevedeli kam, ale vedeli za čo a za túto myšlienku aj za našu budúcnosť položili svoje životu tu, v Novom Meste nad Váhom. Patrí im za to naša vďaka a úcta. Jozef Trstenský tiež pripomenul, že druhá svetová vojna bola zatiaľ najničivejšou v histórii ľudstva a vyjadril presvedčenie, že tak to aj zostane. Poukázal na nezmyselnosť vojny a podčiarkol myšlienku, aké dôležité je vedieť sa poučiť z dôsledkov dvoch svetových vojen.
Starostka Uherského Brodu Miroslava Poláková, ktorá ako dlhoročná pedagogička a historička mapovala aj odboj za 2. svetovej vojny v oblasti Karpát na moravsko-slovenskom pomedzí, uviedla príklady pomoci slovenských občanov českým utečencom už od roku 1939 či účasti moravských chlapcov v činnosti 2. partizánskej brigády J. V. Stalina a oddielu Miloša Uhra v čase Povstania. Poukázala na to, že túžba po oslobodzovacom boji proti nacizmu bola z jednej aj druhej strany hranice. Ubezpečila prítomných, že je pre ňu veľkou cťou zúčastniť sa na tejto spomienke a vzdať česť tým, ktorí bojovali pri oslobodzovaní Nového Mesta nad Váhom, pretože front potom pokračoval cez Strání a 26. apríla dosiahol Uherský Brod. Pripomenula, že naše dejiny sa prepojujú aj v tom, že zlo je vždy jedno. A v súčasnosti, aj pred tými takmer 80 rokmi, je spojené s nacionalizmom, fašizmom, ktorý dokáže človeka trýzniť na duši, ale ho tiež totálne zlikvidovať. Ako pedagogička sa obrátila k prítomným zástupcom mladej generácie, aby sa usilovne učili dejiny, pretože ak ich nebudú poznať, nemôžu zaujať stanovisko ani k súčasnosti, ani k budúcnosti. Zdôraznila, aké dôležité je, bez ohľadu na to, či sme zo Slovenska alebo z Česka, dokázať postaviť sa zlu a násiliu, uchovať si zdravý rozum, neprevracať dejiny a vždy vedieť, na čej strane je pravda, slušnosť, poctivosť. Na spomienkovej slávnosti pri Pamätníku rumunských vojakov sa za náš klub zúčastnili: podplukovníci vo výslužbe Kamil Krištofík, Milan Kadlečík, Vladimír Trgala, Ján Begala, Jozef Dorotčín, rotný Maroš Slovák a sympatizantka Anna Fajnorová.
Text a foto: -bej-
