Zväz vojakov Slovenskej republiky

22. september – Deň OS SR

18 septembra, 2022

      6. október býval slávnostným dňom Československej ľudovej armády. Slávil sa ako pripomienka 6. októbra 1944, keď prekročili príslušníci 1. čs. armádneho zboru pod velením Ludvíka Svobodu počas Karpatsko-duklianskej operácii štátnu hranicu zo ZSSR. Sviatok bol zrušený po revolúcii v roku 1990.

Deň ozbrojených síl Slovenskej republiky (staršie ale stále používané označenie deň armády) oslavuje Ministerstvo obrany, ozbrojené sily a časť verejnosti každoročne 22. septembra. Dôvodom osláv je začiatok slovenského povstania v roku 1848 v Brezovej pod Bradlom. 22. september nie je pamätným dňom. Deň armády SR sa oslavuje sa od roku 1998 na základe rozkazu vtedajšieho ministra obrany Ing. Jána Siteka číslo 84. z 25. novembra 1997 – pozri prílohu.

Tisícročná túžba slovenského národa žiť v samostatnom, svojbytnom, suverénnom a zvrchovanom štáte sa v roku 1993 stala skutočnosťou. Táto historická udalosť bola vyvrcholením bohatých a často pohnutých dejín, v ktorých nechýbali ani obdobia vojenských konfliktov.

Keď sa v piatom roku existencie samostatnej Slovenskej republiky aj armády hľadala udalosť, ktorá by najlepšie charakterizovala jej pamätný deň v kalendári, voľba logicky padla na rok 1848. Polovica 19. storočia predstavuje  významné obdobie európskych dejín. V tom čase sa pokrokové spoločenské sily snažili odstrániť konzervatívne a pokroku brániace politické režimy. V rakúskej monarchii bola popri úsilí odstrániť feudálne pomery a absolutizmus mimoriadne citlivou aj národnostná otázka. Emancipačné snahy utláčaných národov však narážali na silný odpor vládnucich národov. V takzvanom Preditavsku to boli rakúski Nemci a v Uhorsku Maďari. Vtedajšia slovenská spoločnosť vstúpila v dôsledku svojho dlhodobého nerovnoprávneho postavenia do víru revolučných udalostí v dosť nerozvinutej podobe, čo poznačilo aj jej vojenské úsilie.

Prvá slovenská dobrovoľnícka výprava sa uskutočnila v druhej polovici septembra 1848 v nadväznosti na vystúpenie Chorvátov proti Maďarom v Zadunajsku, pričom pôvodným cieľom ústredného národnopolitického orgánu Slovákov – Slovenskej národnej rady (SNR) – bolo po vyburcovať povstanie na celom území obývanom Slovákmi.

Dobrovoľnícky zbor prekročil moravsko-slovenské hranice 18. septembra 1848 a podvečer dorazil do Myjavy. Jadro výpravy i so SNR sa potom 21. septembra presunulo do Brezovej pod Bradlom. Na druhý deň, 22. septembra, v okolí mesta dobrovoľníci zviedli víťazný boj s dvoma švadrónami cisárskych kyrysníkov a dvoma stotinami (roty) pešiakov, plniacimi príkazy peštianskej vlády.

Protipovstalecké sily sa však spamätali a už 25. septembra sa prisunuté maďarské gardy a cisárske jednotky pripravili zovrieť dobrovoľníkov do klieští a zaútočiť z troch strán – od Senice, Vrbového a Nového Mesta. Slovenskí dobrovoľníci, žiaľ, nedostali očakávanú posilu druhej povstaleckej vlny a v bitke pri Senici 26. septembra utrpeli porážku. Nič na tom už nezmenil ani ich úspešný útok na stotinu pruského princa pri Starej Turej 27. septembra. Na druhý deň, po ďalšej neúspešnej bitke pri Poriadi neďaleko Myjavy, sa stiahli na Moravu, kde bol zbor formálne rozpustený. Chorváti sa udržali iba o deň dlhšie a 29. septembra podľahli v bitke pri Pákozde a Sukaró. Septembrová výprava slovenských dobrovoľníkov sa teda skončila neúspechom, ale ich víťazstvo pri Brezovej pod Bradlom sa navždy zapísalo do našich dejín a 22. september zostane zvečnený aj v podobe Dňa Armády SR, resp. Dňa Ozbrojených síl SR, ktorý sme začali sláviť v roku 1998 a pripomenieme si ho aj v tomto roku.

Zdroj: www.ustreps.sk/preco-sa-oslavuje-den-os-sr-22-septembra/

Priložené dokumenty