Deň víťazstva – v ZSSR utajený sviatok

Dnes nám končí mesiac máj, mesiac v ktorom si v jednotlivých regiónoch pripomíname jeden z našich najvýznamnejších sviatkov – Deň víťazstva spojený s koncom 2. svetovej vojny.

Ako píše v pôvodnom článku Ján Rohár v dvojtýždenníku Bojovník č. 10/2021, tento sviatok sa na východ od nás neoslavoval stále:

     „Deň víťazstva sprevádzajú v Rusku každoročne 9. mája mohutné oslavy. Nebolo tomu inak ani tento rok, keď bolo Červené námestie opäť svedkom veľkolepej vojenskej prehliadky. V Rusku v súčasnosti tento deň patrí jednoznačne medzi najvýznamnejšie sviatky krajiny. Lenže nebolo to tak vždy. V roku 1945 – bezprostredne po ukončení 2. svetovej vojny – boli v Sovietskom zväze zavedené hneď dva sviatky, súvisiace s ukončením druhej svetovej vojny: Deň víťazstva nad Nemeckom (9. máj) a Deň víťazstva nad Japonskom (3. september). Oba tieto dni boli stanovené za dni pracovného pokoja určené na oslavu víťazstva. Stalin nechcel z vojakov hrdinov…

     Už v roku 1947 však došlo k významnej zmene a postupne bol 3. september a nakoniec aj 9. máj určený za riadny, čiže bežný pracovný deň. Napriek tomu, že nešlo o voľný deň, 9. mája si, samozrejme, každoročne v ZSSR pripomínali ako Deň víťazstva, lenže v neporovnateľne menšej miere a výrazne skromnejšie než v súčasnosti. Nekonali sa žiadne vojenské prehliadky ani veľké zhromaždenia k tejto príležitosti. Podľa viacerých zdrojov si sovietsky líder Josif V. Stalin neželal veľké oslavy Dňa víťazstva, nakoľko nešlo o komunistický sviatok a mal obavy z priveľkej glorifikácie niektorých vojenských veliteľov. Neželal si, aby boli priveľmi na očiach, priveľmi oslavovaní a priveľmi populárni. Obával sa totiž rizika zvýšenej kritiky nedostatkov sovietskeho systému zo strany bývalých vojakov – hrdinov. Držitelia rádov a medailí, ba aj hrdinovia Sovietskeho zväzu boli dokonca tri roky po vojne zbavení všetkých pridelených výsad a finančných odmien. …a Chruščov nechcel hrdinu zo Stalina.

     Po Stalinovej smrti a nástupe Nikitu Chruščova sa v ZSSR menilo všeličo, ale k zmene postoja voči 9. máju nedošlo. Naopak, jeho význam sa ešte viac znižoval, nakoľko sa nový sovietsky líder obával, že si ľudia budú spájať tento sviatok práve so zosnulým Stalinom. Zmena nastala až s príchodom Leonida Iľjiča Brežneva a to symbolicky na 20. výročie Dňa víťazstva, kedy sa v Moskve 9. mája prvýkrát konala slávnostná vojenská prehliadka. A v tomto období sa 9. máj stal opäť aj dňom pracovného pokoja, ktorým zostal až dodnes. Nasledujúca vojenská prehliadka sa však konala až o ďalších 20 rokov – 9. mája 1985. Potom prešli Sovieti na vojenské prehliadky v 5-ročných cykloch až nakoniec od roku 1995 už nová republika Ruská federácia začala vojenskú prehliadku na počesť víťazstva usporadúvať každoročne.“

 

Pridaj komentár