Zo Správy o činnosti Verejnej ochrankyni práv v roku 2020, časti týkajúce sa osobitného systému sociálneho zabezpečenia – časť 3.

Tretia časť zo Správy VOP za rok 2020, teraz sa zaoberajúca spôsobom zmien zákona č.328/2002 Z. z. uskutočnených začiatkom roka 2013:

Zaoberala som sa aj viacerými podnetmi, ktorými podávatelia namietali porušenie ich základných práv a slobôd novelou zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov z roku 2013, ktorou zákonodarca zvýšil jednu zo zákonných podmienok vzniku nároku na výsluhový dôchodok príslušníkov zborov – dobu trvania služobného pomeru z 15 na 25 rokov. Rovnako učinil aj vo vzťahu k výsluhovému príspevku z 5 na 10 rokov, a upravil tiež mechanizmy poskytovania a výpočtu dávok sociálneho zabezpečenia príslušníkov zborov. V ostatnom období vnímam v rámci odborov príslušníkov zborov vlnu aktívneho odporu voči tejto novele a záujem na jej odstránení.

Preskúmajúc doručené podnety som zistila, že Ústava v zásade neobsahuje explicitné právo na výsluhový dôchodok. Výsluhový dôchodok je sociálnym benefitom, ktorý sa zákonodarca rozhodol priznať príslušníkom zborov, reflektujúc osobitosti ich povolania. Pokiaľ však tento typ sociálnej dávky nie je výslovnou realizáciou jedného z ústavných práv, je v zásade na zvážení zákonodarcu, či a za akých podmienok takýto typ sociálnej dávky poskytne. Je však potrebné stále prihliadať na to, aby vo vzťahu k príslušníkom zborov boli napĺňané všetky ostatné, ústavným poriadkom garantované sociálne istoty, napr. aj právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktoré podľa aktuálnej judikatúry napĺňa aj výsluhový dôchodok, ale až po nadobudnutí veku staroby a pod. Preto samotné predĺženie potrebnej doby trvania služobného pomeru pre vznik nároku na výsluhový dôchodok či na výsluhový príspevok je legitímne, a podľa môjho názoru, nemohlo vyvolať pochybnosti o súlade namietanej právnej úpravy s Ústavou. Na druhej strane však dodávam, že aj nárok na výsluhový dôchodok či na výsluhový príspevok je peňažným plnením, pričom ak dochádza k zmene podmienok vzniku nároku na takéto dávky, je potrebné dodržiavať základné požiadavky vyplývajúce z princípu právneho štátu, z princípu právnej istoty a z legitímnych očakávaní viažucich sa na vlastnícke právo (resp. právo na majetok). Zásadné zmeny v úpravách rôznych dávok preto môžu vyžadovať prijatie prechodných ustanovení, ktoré zjemnia potenciálne nespravodlivé dôsledky, ktoré by mohli priniesť príliš rýchle a neočakávané zmeny.

Zistila som, že tieto limity nemuseli byť vo všetkých prípadoch, na ktoré sa vzťahovala novela z roku 2013, dodržané. Je pravdou, že zákonodarca prijal prechodné ustanovenia, ktoré mali zjemňovať dopady zmeny (aby nedošlo k okamžitému predĺženiu potrebnej doby výkonu služby bez ďalšieho opatrenia o 10 rokov), avšak v niektorých prípadoch mohla byť osobám, ktorým chýbal jeden či dva dni k vzniku nároku na výsluhový dôchodok, potrebná doba služobného pomeru neočakávane, a bez potrebnej legisvakačnej doby, predĺžená o ďalší rok. Dokonca niektorým príslušníkom, ktorí už spĺňali podmienky vzniku nároku na výsluhový príspevok, boli tieto doby neočakávane predĺžené, alebo im bola skrátená dĺžka vyplácania tohto príspevku. Takéto zásahy napriek tomu, že môžu mať charakter nepravej retroaktivity, možno len ťažko považovať za primerané a spravodlivé. Z ústavnoprávneho hľadiska sa tiež javia minimálne ako podozrivé. Rovnako môžu vyvolávať oprávnený pocit krivdy medzi príslušníkmi zborov, že sa s nimi a s ich právami nezaobchádzalo korektne. V preskúmavaných podnetoch však bolo relevantné, že s odstupom siedmich rokov už negatívne následky novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov pominuli, keďže dotknutí príslušníci si už dopracovali potrebné doby služobného pomeru tak, aby im vznikol nárok na výsluhový dôchodok či na výsluhový príspevok aj podľa nových právnych predpisov, pričom je otázne, či zistené nedostatky v právnej úprave už nie sú obsoletné. Preto som ani nemohla v predmetnej veci využiť ďalšie svoje oprávnenia. Napriek tomu by však tento prípad mal byť mementom, ako by sa nemali prijímať zásadné zmeny týkajúce sa finančného a sociálneho zabezpečenia fyzických a právnických osôb, teda týkajúce sa existenčných otázok ich ďalšieho života.

 

Niekoľko poznámok autora komentára:

Som rád, že naše vtedajšie názory (výsluhových dôchodcov a aj profesionálnych vojakov) na spôsob a priebeh pripravovaných zmien potvrdila aj Verejná ochrankyňa práv. Vrátim sa v čase do obdobia tvorby novely zákona do roku 2012. Celý tento proces bol chaotický a názory sa menili z mesiaca na mesiac a len vďaka odporu a protestom, to ešte pomerne dobre dopadlo.

Pre tieto zmeny pripravoval pôdu hlavne vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák napr. v rozhovore pre Hospodárske noviny dňa 24.4.2012 povedal:

„Ak chce niekto pracovať a poberá už výsluhový dôchodok, musí pochopiť, že je aktívny a výsluhový dôchodok je súčasťou jeho príjmu. Bude teda musieť platiť dane zo všetkého, čo zarobí“. Podľa Roberta Kaliňáka je v hre aj zrušenie súbehu výsluhového dôchodku a platu od štátu.

Ministerstvo vnútra SR koncom leta roku 2012 pripravilo návrh zmien zákona č.328/2002 Z. z., kde okrem iného mali poberatelia výsluhových dôchodkov do doby dosiahnutia veku 62 rokov platiť 10% odvod.

O „kvalite“ návrhu zákona svedčí aj počet pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania (termín bol daný pre istotu veľmi krátky, aby nebol čas na dôkladnú analýzu návrhu zákona 28.8.-6.9.2012) tzn. 293 vznesených pripomienok z toho 104 zásadných

Ako perličky uvediem napr.:

– návrh na zastavenie výplaty výsluhového dôchodku v prípade výkonu trestu a tak nechať rodinných príslušníkov sa pásť nehovoriac o tom, kto bude platiť náklady na výkon trestu (pritom odsúdení masoví vrahovia a pedofili nárok na poberanie svojich dôchodkov nestrácajú). Na toto porušenie Ústavy SR museli poukázať Ministerstvo spravodlivosti a Generálna prokuratúra SR, pričom zodpovední zo silových rezortov držali hubu a krok,

– návrh na vylúčenie súbehu výsluhových dôchodkov so starobnými dôchodkami (takisto nabrala odvahu nesúhlasiť najmä Generálna prokuratúra SR),

– a to už nehovorím o „paškvile“ v návrhu zákona o pomocníkoch Verejnej bezpečnosti, pardon Policajného zboru, 

– Generálna prokuratúra presne vyjadrila svoj názor na vecné a formálne spracovanie návrhu zákona a konštatovala:

„Niektoré navrhované zmeny sú zjavne v rozpore s Ústavou SR a princípmi na ktorých musí byť vybudovaný demokratický a právny štát, ako je princíp ochrany majetkových práv a rovnosti pred zákonom, právnej istoty a zákaz retroaktivity a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ktoré neumožňujú odňať už nadobudnuté majetkové práva.”

O tom, že za tejto vlády niekedy pravá ruka nevedela čo robí ľavá ruka, svedčí aj fakt, že Ministerstvo financií súbežne pripravovalo aj 19% zdanenie výsluhových dôchodkov a hrozil súčasne aj 10% odvod z týchto dôchodkov.

Nikto nespochybňuje nutnosť korekcií v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ale takýto už „tradičný“ chaos spôsobený (ne)kompetentnými funkcionármi sme si nezaslúžili. A nebolo to po prvý krát a myslím si, že ani naposledy.

Ľubomír Dubeň

autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave a komentár odráža jeho osobný názor.

 

Pridaj komentár