SNP v Brezne v spomienkach môjho starého otca

Kolegovia z Brezna mi azda dovolia, aby som prispel k ich spomienke na 76. výročie SNP príbehom môjho starého otca Jozefa Kalivodu, ktorý zohral v príprave povstania v Brezne významnú úlohu.

Narodil sa 11. marca 1900 vo Veľkých Levároch pri Malackách. Vyrastal v početnej rodine s 11 deťmi. Jeho otec odišiel v roku 1908 za prácou do USA, kde tragicky zahynul, preto od svojich siedmych rokov musel pracovať na veľkostatku vo Veľkých Levároch a neskôr v Rakúsku. V roku 1918 narukoval k 19. honvédskemu pešiemu pluku, nechcel však bojovať za Rakúsko-Uhorského cisára, preto dezertoval.

Po zatknutí maďarskými žandármi bol vo väzení do 30. októbra 1918, kedy sa väzni vzbúrili a dostal sa na slobodu. Keďže ho nadchla myšlienka vzniku Československej republiky, prihlásil sa do služby v 1. československom dobrovoľníckom pluku, s ktorým sa podieľal na ochrane československo-rakúskych hraníc.  Po demobilizácii si doplnil vzdelanie na roľníckej škole v Sabinove a po jej skončení pracoval v oblasti poľnohospodárstva. Začiatok 2. svetovej vojny ho zastihol v Brezne nad Hronom, kde od roku 1929 pracoval ako gazda na majetku roľníckej školy. Nemohol sa zmieriť s rozbitím Československej republiky a režimom, ktorí vznikol na Slovensku, a tak sa zapojil protifašistického odboja. V máji 1944 sa stal spolu s Emilom Kusým, Františkom Vavrovským, Jánom Lehotským, Jánom Pekárom, Samuelom Surovým, Jánom Repkom, Dušanom Kuliškom, Jozefom Dluholuckým, Jánom Gottierom, Ing. Jánom Lopušným, Zoltánom Lopušným, Ernestom Kanderom a Antonom Hadačom členom druhého pozemného výboru v Brezne (prvý Podzemný národný výbor vytvorili ešte v marci 1944 Ján Polóny, Vladimír Ballo, Adolf Schuster, Ján Lehotský, Ľudovít Brozman, Roman Budovič, Dušan Kulišek a Samuel Batis). Ako cieľ svojej činnosti s vytýčili organizovanie podpory pre partizánov, zbierok šatstva a peňazí, dodávok potravín do hôr. 5. júla 1944 sa obidva podzemné výbory stretli na spoločnom zasadnutí a založili Podzemný národný výbor v Brezne nad Hronom. Za jeho predsedu bol zvolený Emil Kusý, za podpredsedu Jozef Kalivoda, ktorý sa stal aj členom zásobovacej komisie a bol poverený nákupom mäsa. Podzemné výbory spolu dokázali vyzbierať 100 000 korún, z čoho 70 000 odovzdali partizánskym skupinám, pôsobiacim na východnom Slovensku.

30. augusta 1944 bol v izbe mešťanostu v Brezne zvolený Revolučný národný výbor s predsedom Emilom Kusým a podpredsedom Jozefom Kalivodom. V sieni mestského domu zavesili namiesto obrazu Jozefa Tisa obraz prezidenta Beneša a spontánne zaspievali československú hymnu. Novozvolený výbor ako prvú úlohu zabezpečil ubytovanie 200 partizánov pod velením Júliusa Krútela v meštianskej škole.

Povstaleckej 1. československej armáde na Slovensku a partizánom sa žiaľ nepodarilo zadržať postup nemeckých vojsk a popoludní 25. októbra 1944 vstúpili do Brezna prvé nemecké motorizované jednotky, postupujúce od Tisovca a Červenej Skaly. O dve hodiny po nich prišlo aj gestapo s pripraveným zoznamom 9 obyvateľov Brezna, odsúdených na zastrelenie. Jozef Kalivoda bol medzi nimi.

Pred vstupom nemeckých vojsk do Brezna však dostali členovia Revolučného národného výboru z partizánskeho štábu pokyn, aby z Brezna odišli. Jozef Kalivoda naložil rodinu iba s najnutnejšími vecami na voz, zapriahol dva kone a podarilo sa im dostať do Kališťa, kde ich prichýlila rodina jedného zo žiakov Roľníckej školy. Jednotky SS prišli aj tam, a keď nechali nastúpiť všetkých chlapov, lúčil sa už so životom. Keď však vyvolávali jeho meno, ich tlmočník, ktorý pochádzal z Veľkých Levár, ho neprezradil a povedal, že človek s takým menom tam nie je. Jozef Kalivoda sa potom preukázal dokladmi na meno Ján Lepíny, ktoré mu vystavil známy notár ešte v Brezne pred vypuknutím povstania. Keďže so sebou z Brezna nevzali okrem toho, čo mali na sebe, žiadne šatstvo ani ďalšie potrebné veci, po niekoľkých dňoch sa rozhodol s rodinou vrátiť do Brezna. Keď prišli k Roľníckej škole, kočiš, ktorý tam pracoval, ho varoval, že Nemci ho stále hľadajú. Zoskočil z voza a utekal sa skryť v sene na povale senníka, kde strávil tri dni. Keď esesákov v Brezne vystriedali príslušníci Wehrmachtu, ktorí ustupovali pred Červenou armádou a bezprostredné nebezpečenstvo odhalenia pominulo, stretol sa so svojou rodinou. Do oslobodenia však musel vystupovať pod falošným menom Ján Lepíny. Štyrom dcéram museli vysvetliť, že ho nesmú oslovovať ocko. Najmladšia z nich, moja mama Anna Urbanová, rodená Kalivodová, mala pritom iba 4 roky.  Našťastie sa nepreriekli a starý otec sa dožil konca vojny. V priebehu tých troch dní, kedy sa skrýval však úplne ošedivel. Nemeckí vojaci si v dome Kalivodovcov zriadili veliteľstvo a rodina sa musela uchýliť do pivnice. Nakoniec ho tesne pred príchodom oslobodeneckej Červenej armády zapálili, takže do tla zhorel.

Nemci pri svojom odchode z Roľníckej školy v Brezne odniesli všetko, čo malo nejakú cenu, a tak sa Jozef Kalivoda oduševnene pustil do jej obnovy. V júli 1945 bol poverený správou majetku Roľníckej školy v Komárne a neskôr sa stal predsedom Okresného národného výboru v Komárne. Ťahalo ho to však naspäť na rodné Záhorie, a tak začal v roku 1952 pracovať v Roľníckej škole v Sološnici a neskôr na Okresnom národnom výbore v Malackách. Za svoju odbojovú činnosť v Brezne bol v roku 1948 vyznamenaný Radom SNP II. stupňa.

Navždy nás opustil 29. novembra 1985. Odpočíva v pokoji v rodných Veľkých Levároch.

Ondrej Urban, ZV SR – klub Sereď

Pramene: Horehronie, ročník I., Dokumentárne číslo, 2.9.1945

Spomienky na SNP, nahovorené Jozefom Kalivodom v roku 1985

 

Pridaj komentár