Po stopách môjho otca, môjho hrdinu…

Môj otec bol hrdý vojak.

Tak by som začala svoje rozprávanie.

Vojak dušou i telom. Jeho práca nebola len prácou, ale životnou cestou a poslaním.

A mňa ako svoju najmladšiu dcéru a svoju pýchu často brával do kasáreň, či na streľby do Tomašikova. O tom, že celá rodina sme boli vždy súčasťou každej prísahy nemusím ani písať. Zelená farba bola jednoducho súčasťou našej rodiny. A nevzdal sa jej ani s jeho odchodom na dôchodok. Hoc uniformu zavesil doma na čestné miesto, vojenskú košeľu nosil ako rovnošatu až do svojho posledného výdychu. Zbytočne sme mu kupovali tie najmodernejšie svetre či iné módne výstrelky.

Často mi rozprával rôzne zážitky z jeho života. .No v tej dobe som ako správny pubertiak počúvala spôsobom jedným uchom dnu a druhým von.

Čo by som dnes dala za to, znovu si ich môcť vypočuť…

Môj otec zomrel 11.2.2018. Nečakane, bez rozlúčky odišli spať tie najláskavejšie modré oči .

Iba 34 dní chýbalo, aby sa stretol muž môjho života, môj hrdina s mojím synom- svojím vnukom.

A práve preto píšem tento príspevok.

Hľadám ľudí, ktorí poznali môjho otca. Či už ste boli kolegovia, priatelia alebo nepriatelia 🙂  a nosíte v srdci nejakú spomienku na môjho otca. Pre Vás to môže byť maličkosť, ale pre mňa to bude celý svet. 

Chcela by som raz svojmu synovi rozprávať o jeho dedkovi, ktorý bol tak veľkým človekom.

Pridávam zopár informácií , ktoré mám a budem dúfať, že si to prečíta niekto, kto si chce spoločne zaspomínať 🙂

Verím, že skutočné priateľstvá pretrvávajú naveky…

Mjr. Michal Pereslényi

Pôsobil ako veliteľ mostnej a strojnej čaty cestného mostného práporu v Nových Zámkoch.

Od roku 1969 až do svojho odchodu do služobného pomeru profesionálneho vojaka 31.7.1998 slúžil v Seredi najprv v štábe 1. ženijného práporu 13. tankovej divízie a od roku 1979 ako náčelník personálnej skupiny 6. ženijnej brigády.

Z dôvodu nedostatku času by som uprednostnila emailovú komunikáciu.

Svoje príspevky, príbehy spomienky mi môžete zaslať na moju emailovú adresu:   lukacsovicsova@gmail.com

ak  ma však z nejakého dôvodu nemôžete kontaktovať emailom  môžete tak spraviť na tel. čísle 0904 266 566

Touto cestou by som chcela ešte poďakovať dodatočne každému, kto sa s otcom prišiel rozlúčiť na jeho poslednej ceste.

S pozdravom dcéra jedného z Vás 

Jana

2 thoughts on “Po stopách môjho otca, môjho hrdinu…

  1. Pani Janka, Váš vzťah k otcovi ma dojal. Nehanbím sam priznať, že pri čítaní Vašich riadkov som vyronil slzu. Váš otec by bol určite na Vás hrdý. Štefan Javorík, tlačový hovorca ZV SR.

Pridaj komentár