Memoriál kapitána Adolfa Weinholda

   Dňa 27.apríla 2017 usporiadal VÚ 1056 Zemianske Kostoľany, Zväz vojakov SR –  klub Horná Nitra  v spolupráci s obcou Zemianske Kostoľany, mestom Partizánske a spoločnosťou Milana Rastislava Štefánika 2. ročník kultúrno-spoločenskej a športovej akcie „Memoriál kpt. Adolfa Weinholda“. Členovia ZVSR Klubu Horná Nitra, ktorí organizačne zabezpečovali priebeh podujatia aj týmto spôsobom pozitívne prezentujú OS SR na verejnosti.  Podľa vyjadrení prítomných hostí to má pre OS SR veľký význam a podobné akcie zvyšujú kredit našich vojakov za bránami kasární.

xIMG_1676xIMG_1769

   Pietny akt kladenia vencov, ako aj samotnú športovú aktivitu,  svojou účasťou  okrem velenia a zamestnancov vojenského útvaru v Zemianskych Kostoľanoch podporil aj bývalý minister obrany a poslanec NR SR  Ing. Jaroslav Baška, poslankyňa NR SR JUDR. Katarína Macháčková, primátor mesta Partizánske doc.PaedDr. Jozef Božik, PhD., Z NGŠ OS SR genpor.Ing.Pavol Macko, CSc., starostka obce Zemianske Kostoľany Ing. Jana Školíková a v neposlednom rade zástupcovia zväzu vojakov SR klubu Horná Nitra a klubu Prievidza, zväzu protifašistických bojovníkov, široká verejnosť. Čestnými hosťami boli  potomkovia osobnosti,  ktorej meno nesie toto krásne podujatie.  Všetci vyjadrili úctu a obdiv, pričom súčasne vyzdvihli význam tradícii  a potrebu približovať širokej verejnosti dôležitosť  demokracie a slobody práve takto zvolenou formou.

xDSC_0995xIMG_1797xIMG_1806 

   V druhej, športovej časti podujatia, boli pre účastníkov a súťažiacich pripravené náročné, dažďom zmáčané o to však krajšie trate, ktoré viedli kopcovitým terénom okolo vojenského útvaru v  dĺžke 10 600m pre bežcov v kategóriách ženy a muži bez rozdielu veku. Rovnaká trať bola určená aj pre menej zdatných, prípadne zranených športovcov a širokú verejnosť, ktorí sa  zaregistrovali  do kategórie pochod. Trať pre cyklokros ženy bola pre skutočne náročné podmienky predĺžená na 12 000 m, avšak v menej náročnom teréne.  Celkovo sa na trať vydala skoro stovka športovcov, pričom najúspešnejších odmenili vyššie uvedení predstavitelia NR SR,  OS SR, ako aj miestnych samospráv.

   Všetci organizátori, podporovatelia a športovci, ktorí venovali svoj čas a energiu či už  obnove  pamätného miesta a  pamätnej tabule venovanej bývalému veliteľovi  posádky v Zemianskych Kostoľanoch, alebo príprave a účasti na podujatí sa už teraz tešia na nadchádzajúci ročník.  

   Kapitán Adolf Weinhold bol do odboja zapojený  začiatkom roka 1944 prostredníctvom samotného náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska, podplukovníka gšt. Jána Goliana, ktorý ho poveril organizovaním vojenského odboja na Horehroní. V čase zintenzívnenia príprav na Povstanie bol však v apríli 1944 nečakane v hodnosti stotníka (kapitána) zbrojnej technickej služby preložený do Zemianskych Kostolian na Hornú Nitru ako veliteľ zbrojného skladu slovenskej armády s pôsobnosťou pre Nováky, Bošany a Topoľčany. Tu zároveň prevzal velenie Vojenského technického a chemického ústavu (VTCHÚ), ktoré bolo armádnym a chemickým strediskom. Weinhold okamžite po svojom príchode zorganizoval okolo seba lojálnu skupinu antifašisticky orientovaných dôstojníkov a nadviazal spojenie s predstaviteľmi miestneho ilegálneho odboja i partizánskeho hnutia. Podobne ako v Podbrezovej aj tu vytvoril pre potreby povstaleckého Vojenského ústredia rezervné sklady zbraní a streliva. Večer 29. augusta 1944 sa spolu s celou posádkou pridal k povstalcom. Po vypuknutí Slovenského národného povstania prevzal velenie posádky, urýchlene uskutočnil mobilizáciu a vyzbrojil zmobilizovaných vojakov a partizánov a následne zlikvidoval odpor všetkých miestnych profašisticky orientovaných obyvateľov. Ďalej dozeral na vyzbrojovanie povstaleckých jednotiek a formovanie obrany. V jeho rukách sa prakticky koncentroval povstalecký život na Hornej Nite. Pod jeho vedením ústav ako muničná výrobňa jediný pracoval výlučne pre potreby povstalcov a aj vďaka nemu sa vojenská výroba udržala počas celého Povstania i partizánskej vojny.

   Dňa 30. augusta Nemci troma smermi postupovali na povstalecké územie. Tretím smerom bola Horná Nitra, kde pod velením A.Weinholda prebiehala mobilizácia dobrovoľníkov. Partizáni z oddielu Vtáčnik a baťovianski antifašisti pri tom poskytli neoceniteľnú pomoc. Bojová skupina, nazývaná menom svojho veliteľa Weinholda, zohrávala v úvodnej fáze Povstania kľúčovú úlohu, keď zabezpečovala povstalecké územie od juhozápadu. Weinhold osobne organizoval obranu dolín Nitry a Nitrice, dozeral na obsadzovanie dôležitých úsekov. Nepriateľské jednotky sa pokúšal zdržiavať na niekoľkých obranných čiarach, lež márne, nemal na to dostatok času, síl ani prostriedkov.

   Dňa 3. septembra došlo k prvým bojovým stretnutiam s okupantmi, ktorým sa po nasadení samohybných diel a obrnených transportérov podarilo preraziť obranu povstalcov a obsadiť Topoľčany. Povstalecké jednotky vedené Adolfom Weinholdom boli po prvých bojoch značne oslabené. Ústup pred nepriateľom zapôsobil na bojovú morálku. Velenie 1. čs. armády na Slovensku však hodnotilo situáciu v tejto oblasti až priveľmi optimisticky. „Údolie Nitry je veľmi dobre zaistené skupinou Weinhold“, písalo sa v rozkaze.

   Okrem vykonávania štábnej práce kpt. Weinhold často iniciatívne odchádzal na front a podstatnou mierou prispieval k upevňovaniu bojovej morálky bojujúcich vojakov. 6. septembra  po páde Baťovian sa mu  manévrom od Veľkých Krštenian podarilo nakrátko zatlačiť postupujúcich Nemcov. Vyše týždňa jednotky pod jeho velením húževnato vzdorovali útokom nemeckej útočnej skupiny Schill, avšak následné tuhé boje s početne silnejším nepriateľom v tomto sektore sa mu však stali osudnými. Nedbajúc na paľbu nemeckých diel a mínometov, nechal sa dopraviť do bezprostrednej blízkosti frontovej čiary. Ako jediný vystúpil z auta a vykročil medzi vojakov, ktorý sa krátko predtým chystali zaútočiť, ale v tejto chvíli nevedeli, kam sa podieť pred granátmi dopadajúcimi do ich radov. Pred jeho očami bol zranený aj veliteľ obranného úseku, kapitán Tkáč, ostatní ustupovali z dosahu mínometov ale Weinhold bez otáľania odišiel ku Tkáčovi, sklonil sa k nemu a pokúšal sa ho ošetriť. Minútu, dve, desať? Každá z nich bola pre oboch večnosťou. Medzitým nastalo ticho, paľba ustala, ale nikto z vlastných sa neukázal. Weinhold v pokľaku oblapil doráňaného kapitána, vyložil si ho na rameno, s námahou sa postavil a obrátil chrbtom k nepriateľskej línií. Urobil niekoľko tackavých krokov, keď sa za ním ozvali výkriky:“ Halt! Halt! Hende Hoch! “Weinhold mocnejšie zovrel bezvládne telo svojho druha a pomaly, pomaličky sa začal otáčať za hlasmi. Ale nemusel urobiť ani to, aby uvidel nepriateľským vojakom do tváre. Obstúpili ho zo všetkých strán…

   Jeho zajatie spôsobilo povstaleckému veleniu nemalé problémy, keďže v pripravovanom rozkaze o reorganizácii 1. čs. armády na Slovensku, uskutočnenej deň nato, mu pripadala funkcia veliteľa IV. taktickej skupiny. Jeho strata bola ťažkou ranou pre povstalcov na tomto úseku. 13. septembra Nemci obsadili Nováky a o deň neskôr i Prievidzu.

   Po zajatí bol odvedený do Topoľčian a následne do Nitry, kde ho vypočúvali. Údajne s ním špeciálne komandá nemeckej spravodajskej služby a bezpečnostnej polície v okolí Zemianskych Kostolian rekognoskovali terén. Tu sa však stopa po ňom stráca a nevie sa, či ho následne transportovali do zajateckého tábora v Nemecku, alebo ho popravili už na Slovensku.

Text a foto: major Ing. Igor Štefko

Pridaj komentár