Vážení priatelia členovia ZV SR, profesionálni vojaci OS SR – delostrelci a príslušníci raketového vojska,
dovoľte , aby sme Vám v mene predsedu a Rady klubu Pezinok ZV popriali pri príležitosti Dňa delostrelectva a raketového vojska, veľa zdravia spokojnosti osobnej pohody, veľa úspechov v profesijnom živote a nám, ktorí trávime už zaslúžený dôchodok ešte veľa krásnych dní v kruhu svojich najbližších.
Po ukončení 2. svetovej vojny, na počesť hrdinstva našich vojakov v 2. svetovej vojne, bol 15. január v roku 1949 vyhlásený za Deň delostrelectva. Vývojom raketových zbraní a ich začlenením do skupiny spolu s delostreleckými zbraňami bol neskôr 15. január vyhlásený Dňom raketového vojska a delostrelectva. V našich ozbrojených silách tento druh vojska reprezentujú vojaci 54. samohybného delostreleckého oddielu z Michaloviec, 5. delostrelecký pluk a 54. raketometný oddiel z Rožňavy. Každoročne ich môžete vidieť napríklad na delostreleckých salvách pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky.
Deň raketového vojska a delostrelectva sa viaže k významnej bitke 2. svetovej vojny a to bitke pri poľskom mestečku Jaslo, ktorá bola súčasťou Visliansko-odrianskej operácie, ktorá bola vedená sovietskymi vojskami na pravom krídle východného frontu a mala za cieľ dosiahnu západný breh rieky Odry, čím pripraviť podmienky pre hlavný cieľ, útok na Berlín. Príkaz k presunu piatich československých plukov o sile 2 500 mužov prišiel 18. decembra 1944. Čechoslovákov si vyžiadal veliteľ 38. armády Kiril Moskalenko v rámci príprav na Visliansko-odrianskej operáciu. Čs. delostrelci dorazili 22. decembra k Jaslu, prešli pod dočasné podriadení veleniu 38. armády 4. ukrajinského frontu. Ich úlohou bolo preraziť nemeckú obrannou líniu, ktorú tvorili okrem zákopov aj pásy mínových polí s drôtenými prekážkami. Čs. delostrelci mali tri týždne na prípravu, ktorú vykonávali kvôli utajeniu v noci: vyhĺbili okopy pro húfnice a mínomety, budovali pozorovateľne, sprevádzkovali spojovacie telefónne siete a maskovali bojovú techniku bielym náterom, aby splývala so snehom.
Dňa 15. januára 1945 presne o 08:45 hod. zahrmela salva „kaťuší“ ako signál k zahájeniu paľby celého delostrelectva – štrnásť stoviek diel a ťažkých minometov, z ktorých 94 patrilo československým plukom. Takto začala významná ofenzíva sovietskych vojsk na vybudované obranné postavenia nacistických vojsk, dôkladnou delostreleckou prípravou. Delostrelecká príprava začala trvala 65 minút. Úsek prielomu mal šírku takmer 40 kilometrov. V tomto úseku bolo sústredených 130 – 200 delostreleckých hlavní na 1 kilometer prielomu. Presná a mohutná delostrelecká paľba v tomto úseku prielomu ničila nemecké obranné postavenia, guľometné hniezda, opevnenia a oporné body nepriateľskej obrany. Nemecké delostrelectvo sa zmohlo len na chabé odpovedanie na paľbu československých a sovietskych delostrelcov.
Z historického hľadiska sa toto vystúpenie delostrelcov u Jasla považuje za najväčšie vojnové nasadenie delostrelectva v dejinách. Vystúpenie československých delostrelcov bolo vysoko hodnotené aj sovietskymi predstaviteľmi. 1. čs. az v bitke u Jasla pôsobil v zostave 38. armády gen. Moskalenka. Práve gen. Moskalenko zaslal veliteľovi 1. čs. az telegram, v ktorom vyslovil: „svoju vďaku príslušníkom zboru za vynikajúcu činnosť dňa 15. januára 1945“. Vrchný veliteľ sovietskych ozbrojených síl, za statočnosť v boji dňa 15.1.1945 udelil 2., 4., a 5., delostreleckému pluku čestný historický názov „Jaselský“.
Z hľadiska histórie si však musíme pripomenúť aj fakt, že v samotnom Jasle, ale angažovanie sa československých delostrelcov nie je v súčasnej dobe vnímane s nadšením. Jaslo bolo zničené z 97 percent a patrilo k najviac zničeným poľským mestám v druhé setovej vojne. Po roku 1989 sa začalo diskutovať o tom, či k totálnemu zničeniu mesta neprispel zbytočne tvrdý postup Červenej armády a československých delostrelcov. Pomník vďačnosti Červenej armáde i pamätník v tvare húfnice venovaný Československou ľudovou armádou boli poľskou stranou z Jasla odstránené. Dôležité je však zdôrazniť, že história by sa mala posudzovať objektívne a v kontexte vtedajšej vojnovej doby.
Na záver už len krátka poznámka: „Sme radi, že si i naďalej ctíme a udržiavame tradície“.
