Závery zo 124. rokovania prezídia EUROMIL-u v Aténach

Prezident EUROMIL-u navštívil Posádkový klub v Trenčíne

SOCIÁLNY SAMIT 2021 A EURÓPSKY PILIER SOCIÁLNYCH PRÁV. Porto (PRT)

EUROMIL uskutočnil 6.kongres a 123.zasadanie Prezídia online formou

Odporúčania EUROMIL na riešení pandémie COVID-19 v európskych ozbrojených silách

EUROMIL v online diskusii na tému: „Úloha vojenských odborových zväzov pri riešení diskriminácie v ozbrojených silách“

Dňa 18. novembra 2020 usporiadal EUROMIL online diskusiu na tému „Úloha vojenských odborových zväzov pri riešení diskriminácie v ozbrojených silách“, do ktorej sa zapojilo celkom 31 diskutujúcich z 27 jej členských organizácií.

Diskusiu moderoval Emmanuel Jacob, prezident EUROMIL, ktorý na úvod pripomenul, že na úrovni Európskej únie (EÚ) sú tieto zásady zakotvené v zmluvách EÚ a Charte základných práv EÚ. Európsky pilier sociálnych práv tiež uznáva právo na rovnaké zaobchádzanie a príležitosti pre všetkých. Zásady rovnosti a nediskriminácie sa vzťahujú aj na personál ozbrojených síl, pričom vojenský personál na pracovisku v mnohých krajinách Európy naďalej čelí nielen diskriminácii, ale aj obťažovaniu, zneužívaniu a násiliu na základe rôznych dôvodov (rasy a etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo pohlavia).

Počas diskusie významní rečníci zdieľali najlepšie postupy sociálnych partnerov na zabezpečenie rovnosti, rešpektu a dôstojnosti pre všetkých v ozbrojených silách.

Tina Weber, manažérka pre výskum, zamestnanosť v Európskej nadácii pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound), predstavila správu, ktorú nadácia nedávno zverejnila na tému „Úloha sociálnych partnerov pri riešení diskriminácie v práci“, v ktorej sa dospelo k záveru, že sociálni partneri majú kľúčový význam úlohu v boji proti diskriminácii. Autorka zdôraznila nedávny vývoj na vnútroštátnej úrovni a trendy v ozbrojených silách, kde je miera zažitej alebo pociťovanej diskriminácie vyššia ako v iných odvetviach. Pani Weberová sa zaoberala hlavnými výzvami, ktoré zostávajú v súvislosti s diskrimináciou na pracovisku, a to stereotypmi, nízkym povedomím o právach a povinnostiach, nedostatkami pri implementácii právnych predpisov a politík, ťažkosťami pri presadzovaní a sankciách a obmedzenými dôkazmi. Prezentovala rôzne aktivity sociálnych partnerov pri riešení diskriminácie na pracovisku v spoločnosti na medziodvetvovej a odvetvovej úrovni. Patrí sem ovplyvňovanie legislatívneho a politického vývoja, rokovania o kolektívnych zmluvách, vydávanie usmerňovacích dokumentov a odporúčaní, organizovanie aktivít na zvyšovanie povedomia, monitorovanie a podpora jednotlivých súdnych prípadov.

Ludovic Voet, tajomník Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) zdôraznil, že diskriminácia je trvalým problémom. Privítal nedávne iniciatívy Európskej komisie v oblasti rovnosti, ako aj stanovisko prijaté Európskym hospodárskym a sociálnym výborom (EHSV) na tému „Správa rozmanitosti v členských štátoch EÚ“, v ktorom sa zdôrazňuje, „že kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg sú nevyhnutné a že prítomnosť odborov na pracoviskách bude mať pozitívny vplyv na zavedenie politík začleňovania a lepších antidiskriminačných postupov“, uznávajúc rozhodujúcu úlohu sociálnych partnerov v tejto oblasti. Predstavil konkrétne príklady opatrení prijatých odborovými zväzmi v oblasti rovnosti a nediskriminácie v celej Európe, ktoré zahŕňajú školiace a osvetové činnosti, politické dohody a dialóg, kolektívne vyjednávanie vedúce ku kolektívnym dohodám a súbory nástrojov alebo kontrolné zoznamy. Odbory tak môžu urobiť veľa vecí. Diskutujúci taktiež nastolil aj otázku udržateľnosti a potreby podpory a financovania. Je potrebné pokračovať v iniciatívach a mala by sa prijať a presadzovať myšlienka, že sociálny dialóg má pozitívny vplyv na rovnosť.

Veliteľka Gillian Collinsová, poradca pre rodovú rovnosť a rozmanitosť v odbore ľudských zdrojov v írskych obranných silách, krátko predstavila pôvod mechanizmu zastúpenia a konzultácií v obranných silách. Potom predstavila vyhlásenie o stratégii a akčný plán obranných síl Rozmanitosť a začlenenie (D&I), ktorý podporuje sieť pod názvom  LGBTA sa bráni s hrdosťou a Spojenectvo žien, skúma náboženskú rozmanitosť, externe nadväzuje vzťahy a rozvíja príslušné školenia. Pani Collinsová potom predložila návrhy, konkrétne na zmenu myslenia a na to, aby ľudia pochopili, že záleží na skúsenostiach každého jednotlivca, a na dosiahnutie tejto zmeny je rozhodujúce samotné vzdelanie. Akčný plán D&I by sa mal stať prioritou, aby prinieslo transformačné zmeny. Aj tu musia hrať úlohu reprezentatívne združenia pri monitorovaní dopadu politík na miestny vojenský personál. Na dosiahnutie účinku je nevyhnutná kombinácia prístupov zhora nadol a zdola nahor.

Martin Sachs, Ombudsman Švédskej asociácie vojenských dôstojníkov (SAMO), zdôraznil, že napriek dosiahnutým výsledkom je treba ešte veľa času na dosiahnutie skutočnej vojenskej rovnosti. Vojenské odbory tak zohrávajú zásadnú úlohu pri riešení diskriminácie v ozbrojených silách a môžu priniesť štrukturálne zmeny. Napríklad v roku 2017 sa hnutie #MeToo dostalo k švédskym ozbrojeným silám, upútalo pozornosť médií a tvorcov politík a stalo sa z neho najvyššia priorita. V čase, keď v armáde vládla kultúra ticha, nebol dostatok mediálneho pokrytia, ozbrojené sily mali stratégie proti obťažovaniu, ale zmena správania si vyžaduje čas a armáda je pracoviskom, v ktorom dominujú muži. Keď sa hnutie začalo, sociálnym partnerom sa darilo. Silné vedenie prinieslo výsledok. Vládni úradníci, ako aj prezident SAMO, vo svojich správach  požadovali prijatie opatrení na zmeny. Vznikla tak skupina, ktorá zamestnancom poskytuje poradenstvo v oblasti diskriminácie a obťažovania, vyšetruje prípady a zaisťuje následné opatrenia na predchádzanie diskriminácii a „nežiaducemu správaniu“. Počty prípadov diskriminácie sú stále vysoké, ale ukazujú, že ozbrojené sily idú správnym smerom. Na záver možno povedať, že odborové zväzy môžu vzdelávať a informovať členov o otázkach rovnosti a nediskriminácie; sťažnosti sa musia vybavovať včas a páchatelia sa musia zodpovedať, malo by sa prijať viac žien do armády, ktoré by zastávali vyššie funkcie.

V následnej diskusii sa otázky prieniku žien do prevažujúcej väčšiny mužov v ozbrojených silách riešili ako zásadné, ktoré môžu ovplyvniť pokles diskriminácie v ozbrojených silách. Bola taktiež nastolená otázka nedostatočného zastúpenia rôznych sociálnych skupín v odborových štruktúrach, ako aj potreba zváženia ďalších možných foriem diskriminácie,  ktoré existujú napríklad medzi nositeľmi rôznych vojenských hodností.

Diskusiu moderoval Emmanuel Jacob, prezident EUROMIL, ktorý zdôraznil, že je čas zmeniť myslenie, prelomiť stereotypy a rešpektovať osoby v ozbrojených silách také, aké sú a kým chcú byť. Sociálni partneri by mali spolu spolupracovať pri zabezpečovaní rovnosti, rešpektu a dôstojnosti pre všetkých v ozbrojených silách.

     EUROMIL na základe vlastných skúseností a predmetnej diskusie dospel k nasledujúcim záverom a odporúčaniam:

• Úloha odborov je zásadná v boji proti diskriminácii na pracovisku z rôznych dôvodov. Reagujú na právne a spoločenské zmeny a podieľajú sa na vytváraní rozmanitejšieho prostredia.
• Vojenské združenia a odbory by mali viac zastávať úlohu obhajcov ľudských práv, podporovať a chrániť práva svojich pridružených spoločností, ako aj celej sociálno-profesionálnej kategórie, ktorú zastupujú, čo bude v konečnom dôsledku prospešné pre celú spoločnosť. To znamená vykonávanie činností zameraných na zvyšovanie povedomia, vzdelávanie a odbornú prípravu, lobovanie, poskytovanie poradenstva a priamu podporu jednotlivcom. Mali by sa tiež navzájom učiť a budovať partnerstvá.
• Sociálni partneri, ak také rámce existujú v armáde, by mali navyše rokovať o kolektívnych zmluvách na podporu rovnosti v ozbrojených silách a širšej komunite.
• Štáty by mali vytvoriť priaznivé prostredie pre pôsobenie zástupcov vojenského personálu. EÚ má tiež úlohu pri harmonizácii právnych predpisov, politík a postupov, monitorovaní a zabezpečovaní dodržiavania európskych noriem.
• EUROMIL osobitne odporúča politickým a vojenským orgánom:
• zabezpečiť, aby vojenský personál v plnej miere vykonával práva na slobodu združovania, slobodu prejavu a súvisiace práva, a to tak v právnych predpisoch, ako aj v praxi;
• rešpektovať práva odborov v ozbrojených silách, a to aj pre ich zástupcov a pre ich pridružené subjekty;
• zaručiť udržanie sociálneho dialógu s reprezentatívnymi odborovými zväzmi a konzultovať s nimi otázky týkajúce sa príslušníkov ozbrojených síl s konečným cieľom rokovania a uzatvárania kolektívnych záväzných dohôd;
• prijať a implementovať politiku rovnosti, nediskriminácie a začlenenia do ozbrojených síl a zapojiť do tohto procesu vojenské odborové zväzy;
• zabezpečiť rovnaké práva, zaobchádzanie a príležitosti pre všetkých v ozbrojených silách;
• zabezpečiť, aby sa so všetkým vojenským personálom v budúcnosti zaobchádzalo ako s „občanmi v uniformách“, dôstojne a s rešpektom.

Ako európska zastrešujúca organizácia vojenských združení a odborových zväzov podporuje EUROMIL inkluzívne ozbrojené sily nielen ako otázku ľudských práv, spravodlivosti a rovnosti, ale aj ako otázku prevádzkovej efektívnosti.

Videokonferencia prezídia EUROMIL-u

Stanovisko prezídia EUROMIL-u k právu na štrajk v ozbrojených silách

Kampaň EUROMIL-u za spravodlivé odmeňovanie vojakov

Rozhodnutie Európskeho výboru pre sociálne práva

https://zvazvojakov.sk/2019/06/04/stretnutie-prezidenta-euromil-u-s-predstavitelmi-zv-sr/

https://zvazvojakov.sk/2019/05/20/stanovisko-euromilu-k-naboru-a-udrzaniu-profesionalnych-vojakov-do-ozbrojenych-sil/

https://zvazvojakov.sk/2019/05/20/zakladne-informacie-o-euromile-a-jeho-cinnosti/

Informačná brožúra EUROMIL-u

EUROMIL_2016_114.zasadanie

Návšteva Prezidenta EUROMILu v južnom Francúzsku