Zo Správy o činnosti Verejnej ochrankyni práv v roku 2020, časti týkajúce sa osobitného systému sociálneho zabezpečenia – časť 2.

Úvodom citujem stať v správe VOP týkajúcej sa možnosti dopracovania rokov po vzniku invalidity na príklade nášho kolegu poberateľa výsluhovej dávky, ktorý sa neskôr stal invalidným.

Možnosť „dopracovania rokov“ po vzniku invalidity

V súvislosti s invalidnými dôchodkami sa v roku 2020 na mňa obrátil podávateľ, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Hoci tejto osobe bola v rámci lekárskej posudkovej činnosti stanovená invalidita, z dôvodu nesplnenia podmienky aspoň 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, nebol jej invalidný dôchodok priznaný. Podávateľ sa tak rozhodol, že „chýbajúce roky“ dopracuje a následne opätovne požiada o dôchodok. Tak aj učinil, získal vyše 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, avšak nárok na invalidný dôchodok mu nevznikol.

Už pri prvej žiadosti o invalidný dôchodok mu totiž bola určená invalidita spolu s dátumom jej vzniku, pričom podľa zákona o sociálnom poistení sa počet rokov obdobia dôchodkového poistenia potrebný pre nárok na invalidný dôchodok zisťuje len z obdobia pred vznikom invalidity. Inak povedané, nech by podávateľ akokoľvek dlho ďalej pracoval, nárok na invalidný dôchodok zo všeobecného systému mu už nevznikne. Sociálna poisťovňa tak v tejto veci postupovala v súlade s právnou úpravou. Na druhej strane vyvstáva otázka o opodstatnenosti tejto právnej úpravy, podľa ktorej sa prihliada len na obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Vznik invalidity totiž nemá žiaden vplyv na odvodové povinnosti tejto osoby voči Sociálnej poisťovni. To znamená, že ak aj osobe bola priznaná invalidita, či dokonca poberá invalidný dôchodok, aj naďalej odvádza poistné na sociálne poistenie v rovnakej sadzbe, a to aj do základného fondu invalidného poistenia. Napriek tejto skutočnosti však, zákon o sociálnom poistení pre účely posúdenia vzniku nároku na invalidný dôchodok, rozlišuje medzi účasťou na invalidnom dôchodkovom poistení pred a po vzniku invalidity.

V tejto súvislosti bolo oslovené aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré mi vo svojom liste uviedlo, že zvažuje legislatívne zmeny v oblasti invalidných dôchodkov, pričom nevylučuje aj umožnenie „dopracovania chýbajúcich rokov” do vzniku nároku na invalidný dôchodok. Napokon, právna úprava pred 1. januárom 2004 takéto dopracovanie umožňovala.

Na tomto mieste podotýkam, že takéto rozlišovanie období dôchodkového poistenia v závislosti od toho, či išlo o obdobie pred alebo po vzniku invalidity, balansuje na samej hrane ústavnej prípustnosti. Z tohto dôvodu zvažujem, že v tejto veci podniknem ďalšie kroky v rámci svojich právomocí.

Stretol som sa s viacerými prípadmi poberateľov výsluhových dávok, ktorí sa neskôr stali invalidnými a požiadali Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku zo všeobecného systému. Kľúčovou a spornou otázkou bolo pri priznávaní invalidného dôchodku, či má SP do požadovanej doby poistenia podľa veku (napr.15 rokov) započítať ako dobu poistenia aj dobu služby zhodnotenú pre výsluhový dôchodok. Súdy SR ako i Najvyšší súd SR mali v jednotlivých prípadoch rôzne právne názory a až Plénum Najvyššieho súdu SR v roku 2019 rozhodlo, že do požadovanej doby poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa doba služby zhodnotená na výsluhový dôchodok nepočíta.

V praxi to znamená, že napr. 45 ročný poberateľ výsluhového dôchodku potrebuje okrem invalidity aj 15 rokov civilného poistenia a to do doby vzniku invalidity. Nič mu nepomôže ak bude naďalej pracovať až do roztrhania tela a platiť si poistné aj na invalidný dôchodok už nikdy túto dobu nedosiahne lebo zamestnanie po vzniku invalidity sa do tejto lehoty nepočíta. V tom vidím priamu diskrimináciu našich kolegov, ktorí sa neskôr stanú invalidnými.

Ľubomír Dubeň

autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave a komentár odráža jeho osobný názor.

Pridaj komentár