Zo Správy o činnosti Verejnej ochrankyni práv v roku 2020, časti týkajúce sa osobitného systému sociálneho zabezpečenia – časť 1.

Považujem za zaujímavé oboznámiť členov ZV SR s niektorými časťami Správy o činnosti VOP v roku 2020 týkajúcich sa osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Príspevky budú rozdelené do cca 4 častí, kde by som na začiatok citoval znenie a pokračoval by som s poznatkami z praxe sociálneho zabezpečenia.

     V tomto prvom príspevku sa zaoberám kompetenčnými spormi pri priznávaní starobného dôchodku hlavne u našich starších kolegov výsluhových dôchodcov, keď im dávku nechcela priznať Sociálna poisťovňa a ani VÚSZ s tým, že každý tvrdil, že konať musí druhý. Napr. zosnulý NGŠ a minister vnútra alebo bývalý prvý minister obrany sa súdili 6 – 7 rokov, než im bol starobný dôchodok priznaný.

     Národnej rade SR bola predložená Máriou Patakyovou Správa o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2020. V niekoľkých častiach Vám teda sprostredkujem vybrané znenie týkajúce sa osobitného systému sociálneho zabezpečenia:

     „V správe o činnosti za rok 2018 a za rok 2019 som opakovane upozorňovala na mnohé nedostatky súvisiace s osobitným systémom sociálneho zabezpečenia policajtov
a profesionálnych vojakov. Jedným z najzávažnejších zistení je existencia
nejednoznačnej právnej úpravy spôsobujúca nejasnosti v tom, ktorý orgán verejnej
správy je príslušný na rozhodnutie o nároku príslušníkov zborov na dôchodkovú dávku
za doby poistenia získané v civilnom zamestnaní. Poukazovala som aj na existenciu
rozdielnych prípadov, v ktorých otázky príslušnosti na rozhodnutie buď súdy ešte
neposudzovali, prípadne ich posudzovali rozdielne. Dôsledkom tohto nedostatku je
existencia osôb, ktoré nedokážu realizovať svoje základné právo na primerané hmotné
zabezpečenia v starobe. Musím konštatovať, že ani v roku 2020 nedošlo zo strany
zákonodarcu v tomto smere k odstráneniu existujúcej právnej neistoty. Pozitívne však
vnímam prístup NS SR, ktorý poskytol odpoveď na nejednoznačnú prax správnych súdov zjednocujúcim stanoviskom Snj 24/2020 zo dňa 17. júna 2020. Naďalej je však,
podľa mojich zistení, v tejto veci žiadúca aj intervencia zákonodarcu.“

     K uvedenému dodávam, že spory o príslušnosti medzi Sociálnou poisťovňou a VÚSZ (sociálnymi orgánmi ministerstiev) evidujem cca 8 rokov a v nie ojedinelých prípadoch som zaznamenal ping-pongové zbavovanie sa zodpovednosti riešiť priznanie starobného dôchodku týchto orgánov, ktoré trvalo viacero rokov a ústavné právo výsluhového dôchodcu na primerané hmotné zabezpečenie nebolo príslušnými orgánmi sociálneho zabezpečenia (poistenia) dodržiavané.

     Aj rozhodovanie súdov SR (vrátane NS SR) nebolo jednotné a ani prvé kompetenčné rozsudky NS SR neboli zo strany VÚSZ rešpektované. Až zjednocujúce stanovisko NS SR prispelo k pomernému ukľudneniu tohto stavu. Samozrejme, tak ako konštatuje Verejná ochrankyňa práv najčistejšie riešenie a konečné pre žiadateľov výsluhových dôchodcov a by bola legislatívna úprava zákona o sociálnom poistení, čo je hlavne úloha MPSVaR SR.

     Je vidieť, že poznatky výsluhových dôchodcov z oblasti sociálneho zabezpečenia sa neustále zvyšujú o čom svedčí aj viacero podaní verejnej ochrankyni práv v posledných rokoch. Na druhej strane to svedčí o niektorých medzerách vo výklade zákonov zo strany orgánov sociálneho zabezpečenia (poistenia) a nedokonalej legislatívy veď napr. len zákon č.461/003 Z. z. o sociálnom poistení má už 110 novelizácií.

Ľubomír Dubeň

autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave a komentár odráža jeho osobný názor.

 

Pridaj komentár