Nekompetentnosť a nezákonnosť MO SR pri poskytovaní príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III.pilier) profesionálnym vojakom v rokoch 2006-2011

Úroveň a kvalita sociálneho zabezpečenia vojakov (ale aj výsluhových dôchodcov) je odrazom aj profesionality a odbornosti funkcionárov Ministerstva obrany SR. Na pomery vládnuce na MO SR si dovolím poukázať aj na príklade poskytovania príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie („DSS“) profesionálnym vojakom. 

MO SR uzavrelo dňa 28. 6. 2006 zamestnávateľské zmluvy s viacerými doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, zmluvy podpísal vedúci služobného úradu Ing. Oliver Paradeiser. Ešte že stihol takýto nezištný čin do svojho odchodu, nakoľko dňa 27.7.2006 končil na funkcii. Bolo to v čase ministra obrany Martina Fedora z SDKÚ (minister obrany od 1. 2. 2006 do 4. 7. 2006).

Zmluvy sa týkali aj profesionálnych vojakov,  hoci ich sociálne zabezpečenie je upravené osobitným zákonom č.328/2002 Z. z., profesionálni vojaci nie sú odborovo-organizovaní a preto nepripadá do úvahy ani kolektívne vyjednávanie v tejto veci a na účel aplikácie zákona č.650/2004 Z. z. profesionálny vojak nie je zamestnanec. Z uvedených dôvodov boli tieto zmluvy uzavreté bez právneho dôvodu. O “kvalite” uzavretých zmlúv svedčí aj fakt, že napr. v prípade doplnkovej dôchodcovskej spoločnosti Stabilita bola zmluva uzavretá podľa vtedy už zrušeného zákona č.123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov.

Len na doplnenie, príspevky do DDS (III.pilier) sa skladali z príspevku zamestnávateľa 2% a min. 1% príspevok zamestnanca.

Určite len náhodou “odborníci” na MO SR si ani počas 5 rokoch nevšimli, že nikto zo silových rezortov MV SR, NBÚ, SIS, GR ZVJS a MS SR podliehajúcich osobitnému systému podľa zákona č.328/2002 Z. z. takýto príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie nevypláca.

Keď som sa zaujímal, či pre poskytovanie príspevku bola vydaná na MO SR nejaká interná norma (RMO, Smernica MO SR, Opatrenie MO SR…) dostalo sa mi striktné vysvetlenie, že postačovali uzavreté zmluvy. Podľa mňa aj k uzavretiu zmlúv bolo potrebné nejaké stanovisko odborných funkcionárov, stanovisko právnikov, predbežná finančná kontrola a podobne. Ale to by som veľa chcel, asi sa nikto na MO SR neodvážil zakričať “cisár je nahý”.

Takže cca 10.600 profesionálnych vojakov poberalo 5 rokov niečo na čo nemali nárok a škoda na majetku vojenskej správy predstavuje čiastku 12.218.775,42 euro. Tieto peniaze na účtoch DSS boli teda po piatich rokoch vyplatené jednotlivým vojakom, priemerne tak každý vojak dostal cca 1200 euro. Vojaci si tak v časoch, keď valorizácie ich platov boli minimálne, aspoň trochu prilepšili. Hoci nie v súlade so zákonom, za to ale nemohli.

Vyšetrovateľ OR PZ odmietol oznámenie Inšpekcie ministra obrany SR pre zneužívanie právomoci vedúcim služobného úradu a sťažnosť voči tomu zamietla aj prokurátorka Okresnej prokuratúry. Vyzerá to tak, že sa skutok nestal, nikto nie je zodpovedný, nikto o ničom nevie a nikto si nič nevšimol. Veď ide o “našich” ľudí.

Väčšina z nás pamätníkov sa stretla počas služby s vymáhaním náhrady za straty a chýbajúci materiál, výstrojné súčiastky. U útvarov sa to riešilo prakticky na počkanie a nikto sa s nami nemaznal.

Samozrejme, ak by ste predpokladali, že 12 miliónová škoda sa bude ihneď riešiť, tak sa mýlite. Škodová komisia bola určená rýchlosťou odpovedajúcou pomerom na MO SR až v závere roka 2013. V apríli 2014 škodová komisia zistila, že nič nezistila a konštatovala, že sa nepodarilo dokázať zodpovednosť konkrétnej osoby za škodu a navrhla odpis škody na vrub štátu. V ďalšom konaní sa škodová komisia zhodla v názore, že v júni 2014 sa pohľadávka konečne “úspešne” premlčala a v septembri 2015 komisia opäť navrhla trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky štátu. A tým to zhaslo, škoda nie je dodnes doriešená.

Poslanec za SAS Ľubomír Galko dňa 26. 3. 2014 podal interpeláciu na vtedajšieho ministra obrany Martina Glváča, v akom stave je vyšetrovanie a či sú známi vinníci. Minister obrany neskôr odpovedal, že vec sa rieši a preto nemožno určiť vinníkov. A vec šla do stratena.

Záverom dodávam, že hociktorý funkcionár MO SR teda môže podpísať hocičo aj v rozpore so zákonom a na MO SR nie sú schopní zistiť, kto je za to zodpovedný a predpísať mu to k náhrade. V našom prípade asi len náhodou daný funkcionár už v apríli 2006 “nezištne” uzavrie zmluvu so sprostredkovateľskou spoločnosťou k realizácii zavedenia príspevkov zamestnávateľa. Je všeobecne známe, že provízie za uzavretie takýchto zmlúv (poistenie, dôchodkové sporenie, doplnkové dôchodkové sporenie) v danom roku 2006 dosahovali v priemere 2.500 Sk za “dušičku”. A tesne pred odchodom z funkcie potom uzavrie to, k čomu všetko smeroval. Kruh sa uzavrel. A ešte malú poznámku, daný bývalý funkcionár ešte v roku 2010  figuroval ako nepostrádateľný odborník za Ministerstvo obrany SR v Dozornej rade Nemocnice sv.Michala a.s.

Predstavme si, že takto by sme si opísali desiatky káuz od vzniku MO SR, ale to by sme stratili všetky ilúzie (tí z nás čo ich ešte majú).

 

Ľubomír Dubeň

Autor komentára pôsobí ako odborný konzultant pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Július Jánošík v Bratislave a komentár odráža jeho osobný názor.

Pridaj komentár