Odporúčania EUROMIL na riešení pandémie COVID-19 v európskych ozbrojených silách

(Prijaté 122. zasadnutím prezídia v októbri 2020)

Európska organizácia vojenských združení a odborových zväzov (EUROMIL) je zastrešujúcou organizáciou pre 33 vojenských združení a odborových zväzov z 21 krajín. Je to hlavné európske fórum pre spoluprácu medzi profesionálnymi vojenskými združeniami v otázkach spoločného záujmu. EUROMIL-u zaisťuje a podporuje ľudské práva, základné slobody a sociálno-profesionálne záujmy vojenského personálu všetkých stupňov v Európe a podporuje koncepciu „Občan v uniforme“. Vojak má teda rovnaké práva a povinnosti ako ktorýkoľvek iný občan. EUROMIL osobitne požaduje uznanie práva príslušníkov ozbrojených síl, mužov a žien, na zakladanie odborov a nezávislých združení a právo na vstup do nich a ich začlenenie do pravidelného sociálneho dialógu zo strany úradov a autorít.

Pandémia COVID-19 na celom svete priniesla nové výzvy, a to aj pre ozbrojené sily. Od začiatku tejto bezprecedentnej zdravotnej krízy EUROMIL pozorne sleduje úlohu európskych ozbrojených síl v boji proti vírusu a celkovú podporu, ktorú poskytovali civilným orgánom a obyvateľstvu. Takmer vo všetkých krajinách ozbrojené sily a ich príslušníci poskytovali orgánom logistickú a lekársku podporu. Mali okrem iného za úlohu prepravovať zdravotnícky materiál, zriaďovať poľné nemocnice, distribuovať osobné ochranné prostriedky a zabezpečovať zdravotnícke vybavenie a personál. V niektorých krajinách sa navyše od vojenského personálu požadovalo, aby vynútili dodržiavanie lockdownu alebo mali iné úlohy, ako napríklad dezinfekciu verejných miest, vykonávanie testov alebo prepravu mŕtvych tiel.

Počas prvej vlny pandémie COVID-19 čelili príslušníci ozbrojených síl osobitným výzvam, medzi ktoré patrili nedostatok ochranných prostriedkov a lekárskych tímov, nedostatok údajov o zdraví, dlhá pracovná doba a absencia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, žiadna kompenzácia a uznanie COVID-19 ako choroby z povolania, zrušenie školení ovplyvňujúcich pripravenosť, žiadne školenie alebo príprava na požadované úlohy, porušovanie ľudských práv a nedostatok sociálneho dialógu. V tejto súvislosti bol zvlášť vysoký psychický tlak.

EUROMIL a jeho členské združenia uznávajú, že v čase krízy musia byť ozbrojené sily a ich členovia zapojení do podpory obyvateľstva.

Vyzývajú však na ochranu tých, ktorí chránia!

Zatiaľ čo niektoré európske ozbrojené sily už nie sú formálne zapojené do boja proti COVID-19, iné stále aktívne poskytujú podporu civilným orgánom a ich personálu. Napriek tomu sa im nedostáva náležitej starostlivosti, alebo podpory. To má negatívny vplyv na ich morálku a motiváciu, čo následne ovplyvňuje prevádzkovú pripravenosť. Pretože pandémia je v súčasnosti späť v Európe, EUROMIL pripomína, že armáda nemôže fungovať bez svojho ľudského kapitálu, a trvá na tom, že prijatie všetkých opatrení na ochranu a podporu obranného personálu je pre našu kolektívnu bezpečnosť nevyhnutné. Relevantná starostlivosť ovplyvní motiváciu a pripravenosť, ak sú si vojaci vedomí, že o nich a ich rodinu bude postarané dobre.

Bohužiaľ, iba niekoľko krajín už uskutočnilo preskúmanie alebo verejne sprístupnilo skúsenosti z pôsobenia svojich ozbrojených síl v kríze COVID-19. EUROMIL sa domnieva, že je najvyšší čas vyvodiť jednoznačné ponaučenia z prvej vlny pandémie COVID-19 s cieľom vylepšenia ozbrojených síl a tak sa pripraviť na jej ďalšie vlny alebo budúce pandémie.

Z dôvodu opätovného výskytu vírusu preto EUROMIL vyzýva politické a vojenské orgány, aby rešpektovali svoju povinnosť starostlivosti voči vojenskému personálu a súčasne zabezpečovali dobré fungovanie svojich ozbrojených síl v čase krízy i mimo nej.

Organizácia vyzýva najmä medzinárodné organizácie a štáty, aby:

1.              Umožnili vojenskému personálu plne využívať svoje právo na zdravie, fyzické i duševné, a aby vylepšovali legislatívu, politiku, akcie a investície v tejto oblasti. Na pracovisku musí byť chránené zdravie všetkých pracovníkov. Je preto nevyhnutné zabezpečiť, aby mal vojenský personál právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a liečbe počas zdravotnej krízy a ďalej. Počas pandémie sa musí absolútne znížiť expozícia a prenos vírusu do, alebo z ozbrojených síl. Je preto potrebné prijať efektívny testovací systém v ozbrojených silách a poskytnúť personálu potrebné ochranné prostriedky, najmä pre tých, ktorí sú vyslaní do prvej línie na podporu služieb verejného zdravotníctva a ďalších. Vojenský personál by mal mať k dispozícii dostatok ochranných prostriedkov vrátane ochranných rúšok, rukavíc, dezinfekčných prostriedkov a okuliarov a jasných jednoznačných pokynov na ich používanie. Zamestnávateľ by mal zabezpečiť ochranné opatrenia. Malo by sa vyvinúť ďalšie úsilie v oblasti preventívnej zdravotnej starostlivosti vrátane očkovania všetkých pracovníkov v prvej línii, keď budú k dispozícii vakcíny. Zamestnanci, ktorí sú ohrození z dôvodu svojho veku, chronických chorôb alebo tehotenstva, by sa mali systematicky presúvať. Mali by sa chrániť zraniteľné skupiny a osobám v núdzi by sa malo poskytnúť osobitné voľno. Pre chorých pracovníkov by mala byť k dispozícii dostatočná lekárska podpora najmä, čo sa týka vyčleneného personálu a materiálu na ich ošetrenie. Mali by byť tiež umiestnení do karantény a ozbrojené sily by s nimi malo zaobchádzať osobitne. Musí sa počítať s izoláciou osôb, ktoré môžu byť kontaminované. Štrukturálne riešenie sa stáva naliehavým v krajinách, kde sú ozbrojené sily konfrontované s nedostatkom lekárov a zdravotných sestier, najmä v prípadoch, keď príslušníci ozbrojených síl majú výhradný prístup k vojenským systémom zdravotnej starostlivosti. Ďalej je osobitne potrebné zvýšiť investície a lepší prístup k službám duševného zdravia v ozbrojených silách. EUROMIL zdôrazňuje, že duševné zdravie je v armáde kritickou otázkou. Domnieva sa, že by sa mala bezpodmienečne poskytnúť psychologická podpora personálu ozbrojených síl, ktorý bol určený na vykonávanie neobvyklých úloh bez osobitnej prípravy počas krízy COVID-19. Úlohy, ktoré museli vykonávať, môžu mať vplyv na ich duševné zdravie počas týchto osobitných úloh, ale aj po nich. Počas prvej vlny programu COVID-19 už niektoré krajiny ukázali príklady najlepších postupov tým, že psychologicky sprevádzali svojich zamestnancov fyzickými stretnutiami, telefonickými linkami alebo nástrojmi na zvládanie stresu. Pre vojakov a ich rodiny sú preto potrebné podporné tímy. Môžu to byť psychológovia, ale aj kapláni alebo iné dôveryhodné osoby.

 

2.              Rešpektovali právo vojenského personálu na prístup k dôležitým informáciám. V prípade sanitárnej krízy je dôležitá transparentnosť a komunikácia. Vojenský personál by mal mať prístup k údajom a informáciám o zdravotnom stave personálu a prostredí, v ktorom pracoval. Údaje o expozícii, prípadoch infekcie alebo úmrtí spôsobených COVID-19 v armáde by sa mali zverejňovať.

 

3.              Rešpektovali vždy bezpečné pracovné podmienky pre vojenský personál z hľadiska ochrany zdravia. EUROMIL zdôrazňuje, že s vojenským personálom by sa malo zaobchádzať ako s „občanmi v uniforme“, a preto by mali byť chránení za rovnakých podmienok ako akýkoľvek iný pracovník. Orgány by mali rešpektovať práva vojakov, pokiaľ ide o pracovné riziká, zdravotné a bezpečnostné opatrenia. EUROMIL preto odporúča prijať jasnú a záväznú definíciu „pracovníkov v prvej línii“, aby sa zabezpečilo, že vojenský personál vždy spadá do tejto kategórie a je rovnako chránený ako zdravie ostatných pracovníkov, ktorí sú v čele boja proti pandémii. Orgány zodpovedné za personálnu politiku a ľudské zdroje by mali prijímať odborníkov na základné práva a sociálne zabezpečenie a konzultovať ich so zástupcami zamestnancov. Aj v čase krízy by mal mať vojenský personál svoje právo na odpočinok v súvislosti s pracovným časom, ako aj na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Mal by sa rešpektovať pracovný čas a mal by sa uznať rodinný život. Z hľadiska rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom by vojenský personál nemal byť držaný v kasárňach alebo poslaný ďaleko od svojich rodín. Práce na diaľku, ak je to možné, alebo práca na zmeny by mali byť podporované a regulované rokovaniami. V čase pandémie by mal byť vojenský personál oprávnený pracovať čo najviac z domu, pokiaľ nie je nevyhnutná prítomnosť na pracovisku. V takom prípade by sa mali zorganizovať práce na zmeny, aby sa znížil počet zamestnancov prítomných na pracovisku a aby sa zabránilo šíreniu choroby. Malo by sa vyvinúť úsilie na zníženie mobility personálu v mestách a regiónoch. Aby sa personál mohol rýchlo prispôsobiť vyvíjajúcej sa situácii, je nevyhnutná pripravenosť a koordinácia. Štáty by navyše mali svojim vojenským personálom zabezpečiť bezpečné a zdravé ubytovanie a infraštruktúru. Sú potrebné investície do infraštruktúry a dôstojného ubytovania. Vojenská infraštruktúra by sa mala celkovo modernizovať a mala by sa zabezpečiť spoločenská vzdialenosť a hygiena (dostatočná dezinfekcia) vo vojenských komunitách vrátane bufetov, sanitárnych zariadení a v ubytovacích zariadeniach. Mali by sa prijať osobitné opatrenia na ochranu personálu v prostredí, kde je sťažené dodržiavanie spoločenského dištancu, ako napríklad námorné lode. Vojenské vozidlá personálu vykonávajúceho služby by mali byť rovnako správne a pravidelne dezinfikované. Pokyny pre hygienu, sociálne dištancovanie sa a používanie ochranných prostriedkov by mali byť neustále k dispozícii spolu s potrebným materiálom. Pre vojenský personál by mali byť k dispozícii systémy kompenzácií a uznanie COVID-19 ako choroby z povolania. Pracovníci v prvej línii vrátane vojenského a policajného personálu, ktorí boli nasadení v boji proti COVID-19 a u ktorých sa choroba rozvinie v dôsledku ich nasadenia, by mali mať právo požadovať náhradu za chorobu z povolania.

 

4.              Zabezpečili dostatočný výcvik, prípravu a vybavenie pre vojenský personál zaoberajúci sa krízami v oblasti verejného zdravia. Vo väčšine krajín ne-zdravotnícky personál nie je všeobecne vyškolený ani pripravený na vykonávanie úloh, ktoré sú od nich požadované na podporu civilných orgánov. Pretože je pravdepodobné, že k tomuto typu krízy dôjde aj v budúcnosti, je potrebné zabezpečiť dostatočnú prípravu personálu a jeho vybavenie pre riešenie takýchto ohrození.

 

5.              Posilnili národnú koordináciu na všetkých úrovniach. Mali by sa vytvoriť účinné štruktúry velenia a riadenia s národnými koordinačnými mechanizmami. Kľúčová je úzka operačná spolupráca na všetkých úrovniach. Napríklad počas prvej vlny pandémie COVID-19 niektoré krajiny zriadili osobitné pracovné skupiny s novými veliteľstvami, ktoré majú reagovať na krízu, čo bolo základom dobrej práce velenia a personálneho zabezpečenia. To malo pozitívny vplyv na dobre koordinované spoločné úsilie všetkých vyčlenených jednotiek a umožnilo sústredeným úsilím zabezpečiť efektívne riešenie krízového stavu a zabezpečenie dostupnosti potrebného materiálu pre vojakov. Tieto koordinačné štruktúry by mali zahŕňať odborníkov z rôznych oblastí. Okrem toho musia byť pandemické plány a protokoly vypracované s prístupom, ktorý čo najviac zmierňuje dopad takejto krízy na pripravenosť a nábor úpersonálu. Štáty by navyše mali investovať do informačných technológií, najmä do online vzdelávania, odbornej prípravy a práce na diaľku, ak je to nevyhnutné v sociálnej oblasti. IT systémy môžu vyriešiť niekoľko výziev vrátane náboru, vzdelávania, odbornej prípravy a fyzickej prítomnosti v čase krízy. Všeobecne by ozbrojené sily mali v prípade takejto krízy zaujať asertívnejší postoj, a to proaktívnym prístupom k orgánom a vysvetlením, ako a čím môžu podporiť spoločnosť. Mali by sa lepšie organizovať tým, že majú vhodné lekárske vybavenie, zriadia stále vojenské krízové ​​bunky v rámci svojich obranných systémov, posilnia spoločnú spoluprácu a výcvik medzi vojenským a civilným zdravotníckym personálom a budú organizovať „pandemické školenia“ ako neoddeliteľnú súčasť aktivít vojenskej pohotovosti.

 

6.              Posilnili európsku obrannú spoluprácu vrátane iniciatív regionálnej spolupráce s cieľom zhromaždiť ľudské a finančné zdroje, aby mohli účinne reagovať a zvyšovať pripravenosť na pandémie. Pretože choroby sa nezastavujú na hraniciach, skutočná spolupráca a koordinácia ozbrojených síl bude prospešná pre blahobyt a zdravie každého európskeho občana. Okrem toho pandémia COVID-19 pravdepodobne v nasledujúcich rokoch zhorší naše bezpečnostné prostredie, čo len zvyšuje potrebu silnejšej európskej bezpečnosti a obrany. Mali by sa preto posilniť partnerstvá medzi EÚ a NATO a ďalšie regionálne bezpečnostné partnerstvá, aby sa zabezpečila synergia v ich reakciách na súčasnú a budúcu krízu. Na záver je potrebné mať na pamäti, že po ukončení pandémie je potrebné zachovať ciele výdavkov na obranu, aby ozbrojené sily mohli reagovať na budúce krízy a plniť očakávania v oblasti zabezpečenia obrany.

Pridaj komentár