Započítavanie doby v I. pracovnej kategórii v Čechách a na Slovensku

Vážení priatelia,

 dôvodová správa k zákonu č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, vysvetľovala bližšie právne pravidlo, na základe ktorého bolo možné započítať ako celú dobu v I. pracovnej kategórii (u civilov) i kratšiu odpracovanú dobu nad 110 dní. Toto právne pravidlo si dodnes žiaľ nikto v Sociálnej poisťovni, Krajských súdoch a ÚS SR dostatočne nevšimol a nepoužívajú ho a dôvodovú správu ani nespomínajú. Už takmer 9 rokov je známy rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR čís. k.: 6 Ads 141/2011-87 zo dňa 15.02.2012, kde toto právne pravidlo v ČR akceptujú. Pre občana SR, zároveň občana EÚ je isto nepochopiteľné, ak všeobecné súdy na Slovensku a ÚS SR ho nikde ani nespomenuli a vyhli sa tak dokazovaniu a poctivému zisťovaniu. Zdôvodňujú, že rozsudky českých súdov nie sú prameňom nášho práva…atď. Nástojčivo však upozorňujeme na to, že tieto rozsudky českých súdov by nemali byť v ostrom konflikte s rozsudkami slovenských súdov, ale naopak súzvučili a harmonizovali s nimi. Veď aj české súdy sú súdy EÚ a určite majú väčšie praktické skúsenosti ako tie naše, to je fakt.    

     Na koho iného by sa mal žalobca obrátiť o súdnu ochranu, ak nie na nezávislý a nestranný súd SR? Iba ten je oprávnený a kompetentný tento dlhodobo problém služby k 31.12.1999 vyriešiť a navodiť spravodlivosť! Nikto iný. Utiekať sa do kúta a sústavne strkať hlavu do piesku pred týmto problémom je ďalej neudržateľné. Aj slovenské súdy by mali konečne „narušiť stojaté vody“ a nabrať odvahu k presvedčivejším úvahám. Všetky rozhodnutia súdov by mali byť zdôvodnené vyslovene praktickými a precíznymi hodnotovými úvahami. Predsa na tú istú vec nemôžu mať tie isté súdne autority v ČR a SR dva rozdielne právne pohľady. Avšak úplne rozdielne úvahy nie sú v EÚ namieste. Uvedenú zásadu je možné vykladať aj tak, že všeobecný súd SR v jej duchu určite môže naoktrojovať (vnútiť) účastníkom konania aj proti ich výslovnej vôli svoj výklad hmotnoprávnych ustanovení, podľa ktorých samotnú vec posúdi a tomuto prístupu aj podriadi súvisiacu procesnú situáciu.

     Poukazujeme na to, že v ČR dnes žije až 5/6 všetkých bývalých vojakov z povolania a do 31.12.1992 sme mali totožnú legislatívu, slúžili sme v jednotnej ČSĽA na jednotnom území ČSSR (ČSFR), pod jednotným velením MNO ČSSR a podľa rovnakých právnych predpisov, rozkazov vojenských veliteľov, smerníc, nariadení… a pod. a z tohto dôvodu osudy našich kolegov v ČR boli do 31.12.1992 úplne rovnaké ako naše, predsa študovali sme a slúžili sme v ČSĽA spolu, v tých istých kasárňach ČSĽA. Je teda iba prirodzené, že ak v rovnakej veci všeobecné súdy SR a ČR dnes rozhodujú inak (opačne), vyvoláva to nedôveru, oprávnenú kritiku a rozčarovanie občanov SR nad kvalitou právneho systému. Nedajme sa znechutiť a o svoje práva sa treba skutočne nástojčivo dožadovať.

     S priateľským pozdravom 

    JUDr. Marián  Ď U R I N A, advokát, bývalý vojak z povolania

Pridaj komentár