Deň delostrelectva a raketového vojska

Vážení priatelia členovia ZV SR, profesionálni vojaci OS SR – delostrelci,

dovoľte, aby sme  Vám v mene predsedu a Rady klubu Pezinok ZV  SR popriali pri príležitosti Dňa delostrelectva a raketového vojska,  veľa zdravia spokojnosti osobnej pohody, veľa úspechov v profesijnom, ale aj v osobnom a rodinnom živote a nám, ktorí trávime už zaslúžený dôchodok ešte veľa krásnych dní v kruhu svojich najbližších.

          Po ukončení 2. svetovej vojny, na počesť hrdinstva našich vojakov v 2. svetovej vojne, bol 15. január  v roku 1949 vyhlásený za Deň delostrelectva. Vývojom raketových zbraní a ich začlenením do skupiny spolu s delostreleckými zbraňami bol neskôr 15. január vyhlásený Dňom raketového vojska a delostrelectva. V našich ozbrojených silách tento druh vojska reprezentujú vojaci samohybného delostreleckého oddielu z Michaloviec a raketometného oddielu z Rožňavy (je nositeľom čestného názvu „JASELSKÝ“).

Našich delostrelcov, môžeme každoročne  vidieť napríklad na delostreleckých salvách pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky.

Deň raketového vojska a delostrelectva sa viaže k významnej bitke 2. svetovej vojny a to bitke pri poľskom mestečku Jaslo, ktorá bola súčasťou Visliansko-odrianskej operácie, ktorá bola vedená sovietskymi vojskami na pravom krídle východného frontu a mala za cieľ dosiahnuť západný breh rieky Odry, a tým  pripraviť podmienky pre hlavný cieľ, útok na Berlín. Príkaz k presunu piatich československých plukov o sile 2 500 mužov prišiel 18. decembra 1944. Čechoslovákov si vyžiadal veliteľ 38. armády Kiril Moskalenko v rámci príprav na Visliansko-odrianskú operáciu. Čs. delostrelci dorazili 22. decembra k Jaslu, kde boli dočasné podriadení veleniu  38. armády 4. ukrajinského frontu. Ich úlohou bolo preraziť nemeckú obrannou líniu, ktorú tvorili okrem  zákopov aj  pásy mínových polí s drôtenými prekážkami. Čs. delostrelci  mali tri týždne na prípravu, ktorú vykonávali kvôli utajeniu v noci – vyhĺbili okopy pro húfnice a mínomety, budovali pozorovateľne, sprevádzkovali spojovacie telefónne siete a maskovali bojovú techniku bielym náterom, aby splývala so  snehom.

Dňa 15. januára  1945 presne o 08:45 hod.  zahrmela salva „kaťuší“ ako signál k zahájeniu paľby celého delostrelectva – štrnásť stoviek diel a ťažkých mínometov, z ktorých 94 patrilo československým plukom. Takto začala významná ofenzíva sovietskych vojsk na vybudované obranné postavenia nacistických vojsk, dôkladnou delostreleckou prípravou. Delostrelecká príprava  trvala 65 minút. Úsek prielomu mal šírku takmer 40 kilometrov. V tomto úseku bolo sústredených 130 až 200 delostreleckých hlavní na 1 kilometer prielomu. Presná a mohutná delostrelecká paľba v tomto úseku prielomu ničila nemecké obranné postavenia, guľometné hniezda, opevnenia a oporné body nepriateľskej obrany. Nemecké delostrelectvo sa zmohlo len na veľmi chabé odpovedanie na paľbu československých a sovietskych delostrelcov.

          Z historického hľadiska sa toto vystúpenie delostrelcov u Jasla považuje za najväčšie vojnové nasadenie delostrelectva v dejinách. Vystúpenie československých delostrelcov bolo vysoko hodnotené aj sovietskymi predstaviteľmi.  Po úspešnej bojovej operácii gen. Moskalenko zaslal veliteľovi 1. čs. az telegram, v ktorom vyslovil: „svoju vďaku príslušníkom zboru za vynikajúcu činnosť dňa 15. januára 1945“. Vrchný veliteľ sovietskych ozbrojených síl, za statočnosť v boji dňa 15.1.1945 udelil 2., 4., a 5., delostreleckému pluku čestný historický názov „Jaselský“.

Z hľadiska histórie si však musíme pripomenúť aj fakt, že v samotnom Jasle,  ale angažovanie sa československých delostrelcov nie je v súčasnej dobe vnímane s   nadšením. Jaslo bolo zničené z 97 percent a patrilo k najviac zničeným poľským mestám v druhej setovej vojne. Po roku 1989 sa začalo diskutovať o tom, či k totálnemu zničeniu mesta neprispel zbytočne tvrdý postup Červenej  armády a československých delostrelcov. Pomník vďačnosti Červenej  armáde i pamätník v tvare húfnice venovaný Československou ľudovou armádou boli poľskou stranou z Jasla odstránené. Dôležité je  však zdôrazniť, že história by sa mala posudzovať objektívne a v kontexte a očami vtedajšej vojnovej doby. 

            Na záver už len krátka poznámka: „Sme radi, že my si i naďalej ctíme  a udržiavame tradície“.

Pripravil: S.Šimon a RK Pezinok

Pridaj komentár