POZVÁNKA NA XXIII. ROČNÍK MEDZINÁRODNÉHO VOJENSKÉHO VÝSTUPU NA KRIVÁŇ

Zväz vojakov Slovenskej republiky v spolupráci s MO SR, GŠ OS SR, Hotelom Granit Tatranské Zruby – klimatické kúpele a Horskou záchrannou službou Starý Smokovec pozýva všetkých členov zväzu, vojakov OS SR, ich rodinných príslušníkov a milovníkov prírody na XXIII. ročník Medzinárodného vojenského výstupu na Kriváň, ktorý sa uskutoční 1. septembra 2018 od 08.00 hod.  Výstup sa každoročne organizuje na počesť Slovenského národného povstania a Dňa Ústavy SR v duchu štúrovských tradícií. Pred samotným výstupom sa o 08.00 hod. uskutoční pietny akt kladenia vencov s vojenskými poctami pri pomníku SNP, vedľa Štrbského plesa, kde sú pochovaní partizáni Ján Raša a Štefan Morávek, ktorí padli počas SNP.

Organizačné pokyny

Doprava: Na miesto začiatku výstupu od  Štrbského plesa alebo Troch Studničiek sa účastníci podujatia dopravia 1. 9. 2018 individuálne do 08.00hod.

Financovanie: Náklady spojené s podujatím si každý účastník hradí z vlastných finančných prostriedkov. Výstroj: Vysokohorská (pevná obuv, vhodné turistické oblečenie, pršiplášť, náhradné oblečenie pre prípad nepriaznivého počasia).

Poistenie: Individuálne. Organizátori podujatia nebudú znášať náklady za nedodržanie uvedenej podmienky.

Zdravotnícke zabezpečenie: Vyčlenené jedno družstvo Horskej záchrannej služby Vysoké Tatry s vozidlom sa bude počas výstupu  nachádzať pri Jamskom plese. Telefón 052 442 28 55, mobil 0903 624 849.

Informácie: Sekretariát ZV SR – 911 27 Trenčín, voj. tel.: 333 818, civ. tel.: 032 7430041, mobil: 0905 660 238, e-mail: zvazvoj@gmail.com

Výstup na Kriváň sa uskutoční po označených turistických chodníkoch zo Štrbského Plesa (liečebný dom SOLISKO) a z Troch Studničiek.  Účastníci výstupu dostanú na jeho vrchole účastnícky list s vrcholovou pečiatkou a v areáli Štrbského Plesa korešpondenčný lístok s možnosťou jeho odoslania prostredníctvom slovenskej pošty. Organizátori a sponzori XXIII. ročníka Medzinárodného výstupu na KRIVÁŇ sa už teraz tešia na vašu účasť.

Z histórie Kriváňa

Kriváň (2494 m) je charakteristický impozantný vrch v západnej časti Vysokých Tatier, vypínajúci sa na konci dlhého hrebeňa krivánskej rázsochy, ktorá vybieha z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier z Čubriny. Z vrcholu sa vejárovite rozbieha niekoľko hrebeňov, z ktorých pre turistiku je dôležitý len južný a juhozápadný. Južný hrebeň prechádza cez Daxnerovo sedlo a Malý Kriváň, nižšie sa rozširuje v široký chrbát a končí sa Nad Pavlovou. Juhozápadný hrebeň spadá dvoma výraznejšími vyvýšeninami (Vyššou a Nižšou Priehybou)  k zalesnenému Grúniku – pamätnému miestu partizánov oddielu Vysoké Tatry.  Na južných a juhozápadných svahoch Kriváňa sú ešte aj teraz viditeľné stopy po baníčení v 15.-18. storočí (vyhĺbené štôlne a posledné pozostatky múrov haviarskych obydlí). Na vrchol Kriváňa prví vystúpili bezpochyby neznámi haviari a výstup spišskonovoveského evanjelického kazateľa a prírodovedca A. Czirbesza s priateľmi, uskutočnený 1772, treba považovať len za prvú aj písomne doloženú túru. Kriváň navštívili známi priekopníci-bádatelia Tatier, napr. anglický cestovateľ Robert Townson (1793), francúzsky prírodovedec Belsazar Hacquet (1794), poľský geológ Stanisław Staszic (1805) alebo švédsky botanik Göran Wahlenberg (1813). Prvý zimný výstup uskutočnil r.1884 Theodor Wundt a vodca J. Horvay.

Na pamäť výstupu saského kráľa Fridricha Augusta II. (1840) uhorskí monarchisti vztýčili na štíte obelisk, ktorý zakrátko zničili slovenskí vlastenci, účastníci tzv. národných vychádzok. Prvá z nich sa uskutočnila 16.8.1841 za účasti Ľudovíta Štúra a Michala M. Hodžu. Najväčšiu púť zorganizoval Štefan M. Daxner v memorandovom roku 1861. Od roku 1955 sú tradičné výstupy na Kriváň venované pamiatke SNP a jeho hrdinom v krivánskej oblasti.
Ako symbolický vrch Slovanov a slobody Slovákov stal sa Kriváň významným motívom poézie štúrovského pokolenia a svoju pozíciu v básnickej a piesňovej tvorbe si s novšou náplňou zachoval až podnes.

Popis turistických trás

Trasa zo Štrbského Plesa

Časový rozvrh: Štrbské Pleso – pod Furkotskou dolinou 0h 45″ – Jamské pleso 0h 30″ – pod Kriváňom 2h 30″ – Kriváň 0h 30″ – pod Kriváňom 0h 30″ – Jamské pleso 1h 30″ – pri Bielom Váhu 0h 30″ – Štrbské Pleso 0h 30″
Spolu: 7 hodín 15 minút
Prevýšenie: 1285 m

Náročnosť: Náročná celodenná vysokohorská túra s namáhavým výstupom a zostupom. Orientácia po dobre značkovaných turistických chodníkoch je jednoduchá. Schádzanie z chodníka je zakázané a veľmi nebezpečné!  Základná trasa: Od železničnej stanice v osade Štrbské Pleso (1355 m) vystúpime po schodoch vedúcich vľavo od obchodného centra k hotelu Kempinski. Na asfaltovej ceste odbočíme doľava. Za rohom hotela sa pred nami otvorí jeden z najfotografovanejších pohľadov na Štrbské pleso (1347m s neopakovateľnou horskou kulisou.
Od smerovníka pri hoteli Solisko sa vydáme na trasu označenú červenými turistickými značkami, ktorá je súčasťou Tatranskej magistrály. Široká cesta vedie striedavo cez les a lúky. Mierne vystúpime k rázcestiu pod Furkotskou dolinou (1450 m). Pokračujeme po magistrále cez hustý smrekový porast pod hrebeňom Sedielkovej kopy. Na prvom rázcestí pokračujeme po červenej značke, na druhom rázcestí odbočíme doprava. Odporúčame však prejsť ešte niekoľko metrov k Jamskému plesu (1447 m) vnorenému do krásnej lesnej zelene a vrátiť sa späť. Z rázcestia pôjdeme po chodníku označenom modrými turistickými značkami. O chvíľu sa ocitneme nad hornou hranicou lesa v pásme kosodreviny. Hore hrebeňom Predného Handla vystúpime v opačnom smere ako pri zostupe z Kriváňa pri trase VT02.
Strmý výstup širokým sutinovým žľabom vedie na rázcestie pod Kriváňom (2130 m), kde sa na zelenú trasu zľava napája modrá značka vychádzajúca od horárne Tri studničky (trasa VT02). Záverečný úsek vedie popod vrchol Malého Kriváňa (2334 m) do Daxnerovho sedla a ďalej na vrchol Kriváňa (2495 m).
Zostup z Kriváňa vedie až po rázcestie pri Jamskom plese po trase výstupu. Na rázcestí odbočíme doľava na magistrálu. Kto sa nechce vrátiť po rovnakej ceste, na rázcestí pri Bielom Váhu (1460 m), musí odbočiť doprava po modrej značke.
Po chodníku, ktorý vedie cez les po západnej strane potoka, zídeme takmer na úroveň cestnej komunikácie. Od rázcestia pri moste ponad hučiaci Biely Váh (1210 m) pôjdeme po lesnej ceste traverzujúcej mierny svah Rakytovca (1325 m). Je označená zelenými turistickými značkami  a privedie nás do cieľa výletu v obci Štrbské Pleso.
Varianty: Túru môžeme ukončiť aj zostupom k horárni Tri studničky po zelenej značke z rázcestia pod Kriváňom (spolu 6h 00″).

Trasa z Troch Studničiek

Časový rozvrh: Tri studničky – pod Kriváňom 2h 30″ – Kriváň 0h 30″ – pod Kriváňom 0h 30″ – Jamské pleso 1h 30″ – Tri studničky 1h 00″
Spolu: 6 hodín
Prevýšenie: 1354 m

Náročnosť: Náročná celodenná vysokohorská túra. S namáhavým výstupom a zostupom. Orientácia je bezproblémová. Za zníženej viditeľnosti treba v úsekoch nad hornou hranicou lesa pozornejšie sledovať turistické značky.
Základná trasa: Najčastejším východiskom výstupov na Kriváň je lokalita Tri studničky (1141 m). Na rázcestí blízko starej horárne TANAPu si z bohatej ponuky turistických trás vyberieme zelenú značku, ktorá najprv s modrou, vyššie už len sama stúpa dlhými serpentínami do prevažne zalesneného svahu vrchu Grúnik (1576 m). Vo výstupe pokračujeme najprv serpentínami cez kosodrevinu, potom šikmým traverzom v južnom úbočí Vyšnej Priehyby (1982 m).
Pod Priehybou sa chodník mierne stáča doľava, do širokého Krivánskeho žľabu pokrytého blokmi a sutinou. V jeho hornej časti sa zelená turistická trasa napája na modrú značku vedúcu od Jamského plesa na vrchol Kriváňa. Žľab opustíme strmým stúpaním po pohyblivých skalách.

V Daxnerovom sedle sa prvýkrát pozrieme za rameno Malého Kriváňa (2334 m), do hlbokého záveru Važeckej doliny s nádherným Krivánskym Zeleným plesom. V záverečnom úseku výstupu pôjdeme najprv po skalnatom hrebeni, vyššie vystúpime do strmého juhozápadného úbočia vrcholovej pyramídy.
Výhľady z Kriváňa (2495 m) sú prekrásne na ktorúkoľvek stranu. Na západe vidíme celý Liptov, vpravo od kotliny sa rozkladajú hôľne Západné Tatry s ľahko rozpoznateľnou Bystrou, ktorá pretŕča ponad Liptovské kopy. Obraz krajiny na východnej strane má úplne iný charakter – tvorí ho „more“ skalnatých vysokotatranských štítov. Na severe sa rozprestierajú poľské Tatry, južný horizont uzatvára masívny chrbát Nízkych Tatier, z ktorého vpravo vyčnieva Ďumbier a Chopok. Vľavo okolitú krajinu prevyšuje Kráľova hoľa s televíznou vežou na vrchole.
Z vrcholu Kriváňa sa až po hornú časť Krivánskeho žľabu vrátime po trase výstupu. Pod Malým Kriváňom zostaneme na modrej značke, po ktorej strmo zostúpime na hrebeň Predný Handel. Nad Jamami (1572 m) chodník odbočuje doľava do kosodreviny. Vedie na rázcestie pri Jamskom plese (1447 m), ktoré je ukryté v tmavom smrekovom lese. Ak si chceme toto malebné jazero pozrieť zblízka, musíme prejsť niekoľko desiatok metrov po Tatranskej magistrále smerom na Podbanské. Od Jamského plesa má chodník približne vrstevnicový priebeh, strmší zostup nás čaká až v jeho záverečnom úseku, ktorým sa cez les dostaneme k horárni

Varianty: Na zostup z Kriváňa môžeme využiť aj trasu výstupu (spolu 5h 15″). Základnú trasu možno absolvovať aj v opačnom smere (spolu 6h 00″).

Štefan Javorík, foto: -šj-

Pridaj komentár